Aj matematik sa pomýli v spleti dejín
Ľudstvo malo príležitosť veľakrát zažiť zmenu tisícročia - podľa zaužívaného počítania letopočtu. Existuje grécky, rímsky, židovský, moslimský, kresťanský, republikánsky letopočet. Kedy zaviedli jednotlivé sústavy počítania rokov? Aký kalendár platí v moslimských krajinách a v čom sa líši mayský od egyptského? Oficiálne bol prvýkrát použitý letopočet r. 562 n. l. v cirkevnom spise.
Jednotlivé letopočty
V počítaní letopočtov aj času bol v staroveku všeobecný chaos. Napr. v Grécku počítali čas rôzne v rôznych mestách a takmer každé mesto malo vlastný kalendár. Dokonca aj vládcovia. Rovnako nepraktický bol v tomto aj Rím. Podľa židovského kalendára, ktorý si vzal za základ mýtické stvorenie sveta, máme teraz rok 5767, Islamský kalendár začínajúci sa od úteku proroka Mohameda z Mekky do Mediny (16. júla r. 662 nášho kalendára) má ešte len rok 1428. Vychádza z lunárnych cyklov a rok má 354 dní. Mesiace islamského kalendára sú určené nariadením a majú striedavo 30 a 29 dní, okrem 12. mesiaca. Tento kalendár vychádza zo striedania fáz Mesiaca. Nový mesiac sa začína presne vo chvíli, keď sa po západe Slnka objaví nový kosáčik nového Mesiaca. Moslimský rok je o 11 dní kratší než náš a rozdiel medzi luárnym a slnečným kalendárom narastá za 33 rokov o celý 1 rok, takže každých 32 rokov slávia svoj nový rok dvakrát v priebehu nášho roka. Jednotlivé spomenuté letopočty sa počítajú od stanovenej udalosti takto:
Grécky letopočet s začína od prvej olympiády v roku 776 pred n. l.
Rímsky letopočet sa počíta od údajného dátumu založenia Ríma v rokoch 754 - 763 pred n. l.
Židovský letopočet si určil za svoj začiatok mýtické stvorenie sveta roku 3761 pred n. l.
Moslimský letopočet, platný v moslimských oblastiach aj dnes, sa začína rokom 622 ale už nášho letopočtu po narodení Krista.
Republikánsky letopočet platil vo Francúzsku v rokoch 1792 - 1805 a v období Parížskej komúny v roku 1871. Ako začiatok má vznik Francúzskej republiky. Používal sa aj republikánsky kalendár.
Kresťanský letopočet sa datuje od narodenia Krista. Do konca 16. storočia počítali roky podľa juliánskeho a potom podľa gregoriánskeho kalendára. Pred oficiálnym zavedením kresťanského letopočtu bol poverený opát rímskeho kláštora, matematik a astronóm Dionýzius okolo r. 497, aby zistil, kedy presne sa Kristus narodil. Podľa jeho výpočtov to bolo pred 525 rokmi, t. j. roku 753 od založenia Ríma, takže rok 1278 od založenia Ríma je rok 525 od narodenia Krista. Kresťanský letopočet hovorí, koľko rokov v určitom roku od Kristovho narodenia uplynulo. Z toho vyplýva, že v roku 1 sa Ježiš Kristus nenarodil, ale mal prvé narodeniny. Dionýziov výpočet sa nezachoval, ale vďaka iným okolnostiam mohli historici jeho postup hodnoverne zrekonštruovať. Dnes sa podľa historických aj astronomických udalostí odborníci zhodujú v tom, že sa Kristus narodil o niekoľko rokov skoršie.
Mohol zameniť mená
Dionýzius pri výpočtoch o narodení Krista použil evanjeliá apoštolov z Nového zákona. O narodení Krista hovoria iba dvaja - Matúš a Lukáš. Z ich údajov vypočítal, a to chybne, že Ježiš sa narodil v r. 753 podľa Diokleciánovho kalendára a tento rok označil nulou pre kresťanský kalendár. Dionýzius nemohol v tom období vedieť, to čo dnešní vedci. Podľa Matúša sa Ježiš narodil v dobe vládnutia Herodesa v Judei, moderní historici sú presvedčení, že Herodes zomrel v roku 4 pred našim letopočtom, čo naznačuje, že Dionýziove výpočty neboli správne. Lukáš umiestňuje narodenia Krista do doby, kedy bol guvernérom Sýrie, ktorej súčasťou bola Judea, Quirinius. Dnes sa vie, že bol guvernérom od roku 6 - 7 nášho letopočtu a vzhľadom k Herodesovi to vedci považujú za nepravdepodobné a tvrdia, že podľa rímskych záznamov v dobe Herodesovho vládnutia bol správcom Judey legát Quintilius. Mená oboch - Quirinius a Quintilius - boli tak veľmi podobné, že mohol nastať u Lukáša, ktorý písal evanjelium až 70 rokov po Kristovi, omyl a zamenil písmená. Vtedy by sa posúval dátum narodenia Krista do rokov 6 až 4 pred našim letopočtom. Historici asi nikdy presne nezistia, kedy sa Kristus narodil. Napokon, aj pre Vianoce, ktoré sú oslavou jeho narodenia, vybrala cirkev 25. december, aby sviatky splývali a súčasne boli protiváhou starej pohanskej tradície osláv zimného slnovratu.
Podobne ako s niektorými letopočtami je to aj s kalendármi, pokiaľ ide o odlišnosti a zvláštnosti oproti gregoriánskemu kalendáru, dodnes používanému vo väčšine krajín.
Praktickí Egypťania
Egyptský kalendár, ktorý vznikol v 4. tisícročí, je najstarším známym kalendárom. Vychádzal z pozorovania prírody, Slnka a Mesiaca a mal tri ročné obdobia - záplavu, zimu (vtedy sa sial a žatvu. Delil sa na 12 mesiacov a za osem rokov ho dopĺňali o ďalší mesiac.
V púšti kočovné kmene venovali pozornosť Mesiacu, tak ako inde Slnku. Ich život sa sústreďoval na čas po západe Slnka pri východe Mesiaca. Vtedy sa presúvali z miesta na miesto v púšti, napájali dobytok, aj podnikali vojenské výpravy. Ich základnou časovou jednotkou, rovnako ako aj dnešných obyvateľov púští bol a je čas od východu do východu Mesiaca - mesačný deň, približne 30 dní. Tak sa postupne stanovila aj dĺžka trvania roka s presnosťou na niekoľko hodín.
Zložitý grécky a rímsky kalendár
Egypťania vytvorili na rozdiel od Grékov praktický a takmer dokonalý kalendár. Grécky nebol jednotný, bol zložitý, o čom napokon svedčí aj 400 rôznych pomenovaní mesiacov. Rimania počítali dni odčítaním od troch pevných dátumov v mesiaci, takže napr. 20. máj sa označoval ako "trinásty deň pred júnovými kalendami (Calendae, kalendy znamená 1. deň v mesiaci). Dnešný spôsob počítania dní od prvého do posledného v mesiaci bol zavedený v 6. storočí n. l. Mesiace neboli ešte rozdelené na týždne. Sedemdenný cyklus zaviedli Chaldejci podľa sumerského kalendára. Dni boli rozdeľované na hodiny až po vzniku hodín. Dovtedy sa ľudia orientovali dĺžkou tieňa. Rimania sa riadili až do Caesarovej reformy kalendára mesačným rokom, v ktorom sa striedali roky s 355 a 377 alebo 379 dňami. Začiatkom roka bol 1. marec. Kalendár prevzali od Egypťanov. Július Caesar ho v roku 46 upravil, po ňom bol aj pomenovaný - juliánsky a platil až do konca 16. storočia, kedy ho zdokonalil pápež Gregor XIII. a tento sa rozšíril takmer po celom svete. Výnimkou sú kresťania východného obradu, ktorí ešte dnes oslavujú Vianoce i Veľkú noc podľa juliánskeho kalendára.
Židia prevzali starobabylonský
Židovský kalendár bol prevzatý zo starobabylonského, definitívne ho upravili v piatom storočí a používa sa dodnes. Rok sa delí na 12 mesiacov a za 7 rokov sa dopĺňa o ďalší mesiac.
Čínsky kalendár vznikol v druhom tisícročí pred n. l. a jeho základom je šesťdesiatročný cyklus. Rok má 354 a 355 dní, plný rok 383 až 384 dní.
Arabský kalendár delí rok na 354 a priestupný na 355 dní. Upravil ho v 11. storočí perzský básnik a astronóm Omar Chajlám presným prepočtom slnečného roku. Platí doposiaľ v moslimských krajinách.
Mayský kalendár vznikol pravdepodobne na začiatku nášho letopočtu na základe presných pozorovaní a astronomických výpočtov. Bol kombináciou niekoľkých časových cyklov, ktorých prepojením sa odstraňoval rozdiel medzi kalendárnym a astronomickým časom. Mayovia užívali dva ročné cykly. Posvätný rok mal 260 dní, občiansky solárny rok sa delil na 18 mesiacov po 20 dňoch, očíslovaných od nuly do devätnástky a päť dní nešťastných. Občiansky solárny rok bol časťou 4-ročného cyklu. Raz za 50 rokov sa stretal posvätný rok a občiansky solárny rok a touto kombináciou sa dosiahla väčšia presnosť v určení dĺžky roku ako v gregoriánskom kalendári. Do 17. storočia prešiel mayský kalendár mnohými zmenami po presnejších výpočtoch a údajne vylučujúcich aj najmenší omyl.
Mýtus o konci sveta
Aztécky kalendár bol v podobe kameňa tzv. kalendárny kameň a slnečný kameň. Predpovedali nimi budúcnosť a merali slnečný rok.
Slnečný kameň bol znázornením predstáv Aztékov o svete pred ich érou, kedy mal byť stvorený štyrikrát a tiež toľkokrát zničený. Podľa týchto predstáv oni ako súčasť tohto sveta žijú až v piatej ére, ktorú nazvali slnečným svetom alebo érou a ten, rovnako ako predchádzajúce štyri, sú určené k násilnému zničeniu. Vytvorili si mýtus o konci sveta, ktorý podľa ich legiend vznikol vzkriesením slnkom k ďalšiemu životu. Znovu boli stvorení aj ľudia, a to tak, že boh Quetzalcoatl postriekal svojou krvou v podsvetí kosti mŕtvych predkov. U Aztékov boli časté ľudské obete, ktoré mali udržiavať Slnko na jeho dráhe.
Čas merali svetským kalendárom, ktorý mal 365 dní a posvätným slnečným s 260 dňami, pričom každý deň bol určovaný dvoma rôznymi cyklami a tá istá kombinácia sa opakovala každých 52 rokov. takéto dni podliehali predstavám, že budú znamenať koniec sveta.
Všetky kalendáre môžeme prirovnať k pomyselnej knihe času, v ktorej má každý deň svoju očíslovanú stránku. Táto kniha môže mať aj pokračovanie v ďalšom jej dieli, pretože nič nie je dokonalé a stále sa vyvíja. Podľa astronómov nie je dokonalý ani gregoriánsky kalendár, ktorému najviac vyčítajú rôzne dlhé mesiace, aj polročné obdobia, tiež to, že rovnaké dátumy pripadajú v po sebe nasledujúcich rokoch na rôzne dni v týždni. Jeho modifikácia by vraj bola možná, ale vzhľadom k pevne zakotveným niektorým sviatkom, neprijateľná.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
