sebareflexiu by pri vianočných sviečkach naozaj mohol vykonať, avšak, avšak.... Najväčším porazeným výskumu on nie je ani náhodou. Tým je slovenská verejná mienka a všetci my, hlavy pomazané, čo ju tvoria (tvoríme aby sedela gramatika).
Pravda o kauze vinica je totiž taká, že predseda vlády sa ani nepriblížil k tomu, aby zlé indície, ktoré založil Dzurindov útok, vyvrátil. Podozrenie, že zbohatol na pozemkovej špekulácii, je intenzívnejšie dnes ako včera a včera ako predvčerom. Nie je to síce podozrenie smrteľné z hľadiska premiérskej funkcie, keďže verzie príbehu existujú aj "nevinnejšie". Avšak i tá najľahšia demoluje Ficov obraz politika, ktorého jediná starosť je zlepšenie sociálneho postavenia národa, a nie (aj) vlastnej rodiny. Ako minimum sa dá konštatovať, že o svojej nevedomosti ohľadne (možnosti) premeny vinohradu na stavebný pozemok vedome nehovoril pravdu. Takže napriek nešťastnému spôsobu, ktorým sa Dzurinda vinice zmocnil, on urobil len presne to, čo opozičný politik urobiť mal. To platí dokonca aj s podozreniami, že látku na tzv. "akciu Gross" k nemu navigoval priateľ z Elektry. Pokiaľ verejná mienka toto zhodnotila ako vlastný gól a Ficovi na sympatiách ešte prilepšila, tak sme v konflikte aj s rozumom, aj s morálkou, priatelia.
Ilúzie o pôvode majetkov politikov nevedieme. Avšak európske minimum tvorí požiadavka, aby hmotu v osobnom vlastníctve vysvetľovali uveriteľne. Inak sú automaticky na šikmej ploche. Túto latku Ficova vinica hlboko podlieza (ani on, ani predávajúca advokátka netušili v roku 2002, s čím obchodujú). Skutočnosť, že advokátka sa skrýva a nechce vypovedať, by v Česku či Poľsku už predznamenávala mediálnu popravu. A preto všetci, ktorí hovoria, že vinica je "prkotina", že "to nemalo rozmer miliardovej sumy" (hahahahaha ani Grossov byt nemal), sa definitívne znemožňujú, lebo nemajú poňatia, o čom je vinica. Minimálne, MINIMÁLNE o tom, že premiér niečo skrýva. Nevieme čo, ale je to akurát dosť, aby bola spochybnená (rozmlátená) jeho morálna integrita. V situácii, keď ani nevie vysvetliť, prečo jeho mamička ako jediná z celého domu nadobudla byt (Ikores!!) "zmluvou o postúpení práv a povinností", môžeme smelo zaklincovať, že predseda vlády je médiami, ktoré nenávidí, opakovane amnestovaný. A to vtedy, keď kazatelia mravnosti robia z politiky priestor na presadzovanie etických ideálov a morálne lynče sa vedú za úplné banality...
Terajšie preferencie Dzurindu by pozemkový hokej mohol ruinovať azda za to, že má aj vlastnú reštitúciu, ktorá vyplávala cestou a tiež nevyzerá celkom zdravo.. Avšak v situácii, keď evidentný problém má úradujúci predseda vlády, je zosuv pôdy (ak je reálny) pod opozičným lídrom debakel predovšetkým verejnosti. A jej našepkávačov ovešaných diplomami, ktorí nemajú poňatie, čo je škandál a čo kopa hnoja.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
