oslavovať (oplakávať), alebo je 1. január iba Nový rok?
Hoci politici, najmä postkomunistickej odrody, čo sa predrala k moci, usilovne hľadajú idey, ktorými by zaplnili svoje prázdne hlavy a dali zmysel vlastnej činnosti, štát ako taký nie je hodnota ani sakrálny objekt. To sa patrí predoslať preto, lebo zo spevokolu, čo sa strhol ("dobrého štátu nikdy nie je dosť" Gašparovič), by sa mohlo zdať, že SR je čosi ako nejaká hodnota alebo vzácny kov. Na to sa potom nabaľujú mýty o "tisícročných túžbach" a pod., čo je už ohlupovanie národa. SR sama osebe však nie je dobrá ani zlá. Je dokonca možné predstaviť si aj rozumnejšie usporiadanie územia, na ktorom sa vyskytuje. Vlastenectvo, lojalita, patriotizmus (a pod) sú v princípe (pokiaľ sa nepreháňajú) pozitívne city. Totálne kľúčové však vždy je, aký to štát je.
Autor tohto textu, od začiatku veľký nepriateľ delenia ČSFR, napríklad málo rozumel oplakávaniu federácie. Jednoducho preto, lebo tri roky slobody a demokracie boli málo na to, aby bývalé Československo, ktoré zažil ako priestor neslobody a boľševického útlaku, mu stačilo prirásť k srdcu. Dobrý vzťah k štátu sa skrátka nedá nadekrétovať nezávisle od spôsobu, akým sa správa k svojim občanom. Úctu a rešpekt zaslúži len slobodný a slušný štát. K Ficovmu a Gašparovičovmu štátu je dešpekt povinný, hoci tu nie sú naveky. Z rovnakých, teda ešte hlbších dôvodov bola povinnosťou aj veľká opatrnosť k osamostatňovaniu sa Slovenska pred 15 rokmi, keďže ho organizovali naprosto nedôveryhodní, i z toho najhoršieho podozriví politici. Napokon, obava, že skĺzneme do nejakej hnusnej recidívy neliberálneho zriadenia, sa temer naplnila.
Sviatok 1. januára je inak v poriadku. Nadbytočná duplicita je Deň ústavy na 1. septembra. Ľudia sa nemýlia, ak vo výskumoch prisudzujú najväčšie "zásluhy" za štát Mečiarovi. Nebyť deštrukčnej energie, ktorú kumuloval v obrovskej podpore HZDS v roku 1992, by ČSFR zanikla o čosi neskôr. Pretože si nerobme ilúzie; okolnosti a ústavné usporiadanie (zákaz majorizácie, neustále spory o kompetencie) dávali mizivé šance na udržanie federácie. Každá nová slovenská reprezentácia by si zo štátoprávnych záležitostí robila agendu. Až do rozdelenia. Pozrite sa do Belgicka (a Juhosláviu ani nespomínajme). To je zákon.
Slovensko je dnes demokratický a normálny štát v rukách zlých politikov. Dôležité je, že od ich, v prevažnej väčšine nesmierne hlúpych rozhodnutí závisí stále menej životov ľudí. To na oslavu naozaj je. Keby zostala ČSFR, životná úroveň a iné indexy kvality života by boli dnes o čosi vyššie. Avšak Fico-Nefico, nikdy sa na tomto území nežilo lepšie ako v roku 2007 (a azda ešte aj 2008). Len nezabúdajme, že keď sa lámal chlieb, neišlo len o chlieb, ale o celú hubu. Takže je čo oslavovať, nie že nie.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
