cirkevných provincií sa zhodujú so štátnymi hranicami. Vytvorením novej celoslovenskej cirkevnej jednotky 30. decembra 1977, na čelo ktorej pápež Pavol VI. postavil trnavského arcibiskupa-metropolitu, dosiahlo sa úplné uznanie nezávislosti na cirkevnom poli. Ako však arcibiskup Ján Sokol naznačil, vtedajšia vládnuca moc nemala jednotnú predstavu, čo to prinesie štátu.
Bojovník proti katolíckej cirkvi
"To nám samo nebo prialo, že prišlo k dohode. Na jednej strane vo Vatikáne to bolo vplyvom našich kňazov, ktorí tam pôsobili, a na druhej strane to bol prezident Slovák v Prahe, ktorý s ďalšími krajanmi podporili túto myšlienku," zaspomínal arcibiskup Sokol na obdobie pred 30-timi rokmi.
Podľa metropolitu vtedajší prezident Československa Gustáv Husák, aj keď bol jeden z najtvrdších bojovníkov proti katolíckej cirkvi, bol právnik a veľmi dobre vedel, že kým nie sú stabilné hranice cirkevnej provincie, nie sú stabilné ani štátne hranice.
Sídlom mala byť Bratislava
Podľa arcibiskupa Sokola sa mu však napriek tomu, že bol generálny tajomník KSČ, nepodarilo ovplyvniť, aby sa metropolitným sídlom stala Bratislava. "Podľa pôvodnej dohody so Svätou stolicou mala byť totiž sídlom Bratislava a nie Trnava, ale štátni páni to nechceli dovoliť," doplnil mozaiku spomienok arcibiskup. V tom čase mal informácie od arcibiskupa Jána Bukovského, že v spisoch bol dodatok, že keď sa časy upravia, bude metropolitným sídlom Bratislava.
Podľa kardinála Jozefa Tomka bol vtedy už Vatikán viazaný dvoma dohodami o zriadení provincie. "Bola tu dohoda Modus vivendi z decembra 1927 aj Apoštolská konštitúcia zo septembra 1937 a Svätá stolica to aj napriek ťažkostiam chcela uskutočniť," priblížil kardinál Tomko historické fakty aj dôvody, prečo pápež Pavol VI. v zriaďovacej bule nakoniec potvrdil ako metropolitné sídlo Trnavu.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
