Projekt nestihli úrady scvháliť za 10 rokov
Na Slovensku máme množstvo pozoruhodných stavieb, ktoré sa dôkladne naplánovali, finančne zabezpečili, spropagovali v tlači a nakoniec sa nikdy nerealizovali. I keď väčšinou bývajú spájané s bývalým režimom, viaceré zaujímavé príklady môžeme nájsť aj v oveľa hlbšej minulosti, napríklad na začiatku 20. storočia.
Vyhral Gerlach
Jedným z takýchto projektov, na ktorý sa už dávno zabudlo, bola dlho pripravovaná výstavba turistickej chaty a observatória priamo na vrchole Gerlachovského štítu. Začiatkom 20. stor., toto najvyššie položené miesto Slovenska, okrem svojho tradičného názvu, nieslo oficiálne aj hrdé pomenovanie štít Františka Jozefa I. Pôvodne ako miesto pre observatórium prichádzali do úvahy viaceré vhodné lokality. Pri porovnávaní s Kriváňom, Slavkovským, Lomnickým a Ľadovým štítom, vyhral nakoniec Gerlach. V jeho prospech rozhodli pri porovnaní s ďalšími lokalitami jednak približne rovnaké finančné náklady na výstavbu a jednak predsa len najvyššia poloha.
Za prípravou celej akcie stáli viacerí veľmi aktívni turisti. No dušou pripravovaného objektu a jeho najväčšími propagátormi boli Edmund Tery a jeho zať Jozef Déry. V roku 1908 už bol konečne celý projekt definitívne pripravený a predložený na posúdenie viacerým známym odborníkom, i laickej verejnosti. Autormi stavebných plánov boli debrecínski architekti. Materiál, ktorí predložili, spĺňal všetky v tom čase najmodernejšie kritériá. Ponúkame z neho aspoň niektoré zo zaujímavých technických riešení. Dovtedy bol napríklad viacerými odborníkmi presadzovaný názor, že objekty budované v takýchto nadmorských výškach by mali byť výhradne z dreva. Na stenách kamenných budov totiž dochádzalo, kvôli vysokej vlhkosti vzduchu, k vyzrážaniu vody. Múry boli potom stále vlhké, alebo dokonca pokryté ľadom. Architekti preto navrhli, ako ochranu proti vlhkosti, špeciálnu vodovzdornú vnútornú matrixovú vrstvu a korkový obklad hrubý 5 - 6 centimetrov. Takto realizované zateplenie malo byť, podľa posudku odborníkov, porovnateľné s klasickým murivom až trojnásobne hrubším.
Premyslený projekt
Zaujímavo bola riešená aj vrchná terasa objektu, ktorá by v prípade priaznivého počasia slúžila ako výhliadková plošina. Mala mať až šesť izolačných vrstiev. Tie by budovu dostatočne zabezpečili proti presakovaniu vody a úniku tepla. Železobetónovú platňu mali zospodu spevňovať drevené hrady a tepelne izolovať štvorcentimetrový asfaltový plášť s korkovým obložením. Povrch platne pred prienikom vody chránila desaťcentimetrová vrstva škváry, pokrytá ďalšou vrstvou asfaltu.
Vo vysokohorských podmienkach vážny technický problém predstavovalo dostatočné zabezpečenie okien a dverí. Preto, ako výplň pre celkovo 21 okien a dvoje dverí, plánovali použiť špeciálne, pol centimetra hrubé sklo. Chata mala poskytnúť pohodlné prístrešie dvadsiatim turistom. Myslelo sa nielen na oddelené mužské a ženské spálne, ale i na kuchyňu. Hostí mali vodou zásobovať dve cisterny. Väčšiu, na úžitkovú vodu, chceli dopĺňať dažďovou vodou zachytávanou na streche budovy. Menšiu, určenú na pitnú vodu, plánovali napĺňať vodou z najbližšieho plesa. Obe nádrže mali byť umiestnené pod schodami, vo vnútri budovy a rúrami napojené na kohútiky v kuchyni. Kvôli cisternám, ale aj celkovému spevneniu základov budovy, ju mala z troch strán obklopovať meter hrubá kamenná terasa.
V objekte počítali so stálym strážcom, ktorý by jednak dozeral na chatu, zabezpečoval pre turistov základné služby, ale najmä zaznamenával meteorologické merania. Ubytovaný mal byť v miestnosti na prvom poschodí, kým astronomické a meteorologické prístroje chceli uskladniť vo vežičke na vrchu chaty. Odtiaľ sa potom mohli za priaznivého počasia vynášať na hornú terasu, kde by sa realizovali jednotlivé meteorologické a astronomické pozorovania.
Po podrobných prepočtoch dospeli organizátori výstavby aj k sume, ktorú by si takýto projekt vyžadoval. Cena použitého materiálu, i náklady na mzdy staviteľov a remeselníkov nemali presiahnuť sedemdesiatpäťtisíc korún. I keď nešlo o sumu prehnane veľkú, neustále sa hľadali možnosti úspor. Napríklad kameň potrebný na stavbu chceli, podľa skúseností z výstavby podobných chát v Alpách, ťažiť neďaleko staveniska.
Nepomohli prosby ani výzvy
Žiaľ, projekt sa nakoniec nerealizoval. Môžeme za to poďakovať najmä zdĺhavému schvaľovaciemu konaniu vtedajších cisársko - kráľovských úradníkov. Aby sa získanie povolenia urýchlilo, riaditeľ liptovského lesného úradu, pod právomoc ktorého tento priestor spadal, odovzdal začiatkom roku 1908 vypracovaný projekt priamo do rúk ministra pôdohospodárstva. Napriek prísľubom sa dlho nič nedialo. Až po mnohých urgenciách a žiadostiach ministerstvo požiadalo o vyjadrenie ďalších odborníkov. Tí prezentovali k celej záležitosti jednoznačne kladný postoj. Riaditeľ Zemepisnej spoločnosti v Uhorsku, inak bratislavský rodák Ľudovít Lóczy, okrem kladného posudku ponúkol dokonca šesťtisíc korún na vybavenie observatória. Ani výzvy a podpora rôznych spolkov, športových a spoločenských organizácií však nakoniec nedokázali urýchliť schvaľovací proces. Do začiatku prvej svetovej vojny v roku 1914, sa to už nepodarilo stihnúť.
O niečo neskôr, v dvadsiatých rokoch, sa nadšenci ešte raz pokúsili vybudovať na Gerlachovskom štíte astronomickú pozorovateľňu. Aj keď nimi navrhovaný objekt, využívajúci terénne nerovnosti pod vrcholom štítu, bol už podstatne skromnejším ako predošlý projekt, napriek tomu sa ho nepodarilo realizovať.
Observatórium vo Vysokých Tatrách sa nakoniec predsa len podarilo postaviť. Síce až o tridsaťpäť rokov po vypracovaní prvého návrhu a na Lomnickom štíte, ale predsa. Okrem svojej odbornej funkcie predstavuje aj zaujímavú turistickú atrakciu, ktorá má iba jedinú chybu, predsa len nie je najvyššie na Slovensku.
Autor: Patrik Derfiňák
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
