pretekári absolvujú 9723 km dlhú trať, z ktorej takmer 6000 km tvoria rýchlostné skúšky. Pri Ružovom jazere v Dakare ich organizátori očakávajú 20. januára. Už po tretí raz sa štartuje v Lisabone, ktorého časť sa v týchto dňoch premenila na jedno veľké parkovisko súťažných automobilov, kamiónov, štvorkoliek a hlavne motoriek. Všetkých nás bude najviac zaujímať práve táto kategória, lebo v nej máme po prvý raz v doterajšej histórii pretekov hneď troch pretekárov.
KOŠICE. Už tradične sú najpočetnejšou skupinou pretekárov na prestížnom púštnom dobrodružstve motorkári, ktorých sa v tomto roku postaví na štart takmer 250. Skúsenú dvojicu Jara Katriňáka (vlani skončil na 9. mieste v absolútnom hodnotení, medzi netovárenskými jazdcami v triede nad 450 ccm skončil na prvom mieste a v triede Open mu patrila druhá priečka) a Ivana Jakeša doplní Ivan Figura, ktorý je členom českého tímu. Na Dakare sa I. Figura predstaví na úspešnej minuloročnej Jarovej motorke, ktorú medzi sebou nazývajú "buldozér". So štartovým číslom 9 sa postaví na štart Jaro Katriňák, 50-ku na svoje motorke bude mať Ivan Figura a 116-ku Ivan Jakeš. Na etapy odchádzali do Lisabonu členovia Environ servis tímu, najskôr sa vydala doprovodná Tatrana na ťahači spoločne s oboma motorkami ešte 30. decembra, prvého januára odchádzala ďalšia skupina po vlastnej osi a včera popoludní o 16.00 h odlietali aj obaja jazdci Jaro a Ivan z Budapešti. Pred odchodom nám ochotne skúsenejšia dvojica odpovedala na niekoľko otázok.
Čo Vás prvé napadne pri názve Rally Dakar?
Jaroslav Katriňák: "V každom prípade veľmi ťažká súťaž, ktorá svojou obtiažnosťou dokáže vytrestať aj drobnú chybičku.!
Ivan Jakeš: "Výzva. Veľmi chcem prísť do cieľa a chcem urobiť všetko preto, aby som pri tom Ružovom jazere už bol."
Neotriasli vašou psychikou posledné udalosti v Mauretánii, kde tragicky zahynuli francúzski turisti?
J. K. "Domnievam sa, že ani jednému pretekárovi informácie o smrti pár dni pred štartom nepridajú na pokoji. V každom prípade to bude pre nás ťažšie, ale nesmiem na tieto okolnosti myslieť, skôr sa budeme s naším tímom snažiť o čo najväčšiu pohodu, aby sa nám s Ivanom jazdilo čo najlepšie."
I. J. "Počul som, že francúzski turisti sa nachádzali v zákazom pásme. Každý človek má svojim spôsobom strach a ťažko povedať, či sa bojím. Nesmiem na to myslieť, lebo niečo nepredvídateľné sa mi môže prihodiť aj doma. Môže ma zraziť auto, alebo zastreliť nejaké indivíduum. Ak by sme mysleli stále iba na to najhoršie, asi by sme nenastúpili ani do lietadla, lebo naposledy zase voľakde spadlo."
Púšť prináša svoje riziká, je spôsob ako ich eliminovať?
J. K. "V prvom rade netreba preceniť svoje schopnosti. Nevypláca sa jazdiť rýchlejšie, než človek dokáže svoju motorku udržať bezpečne na pieskovom povrchu. Musím byť stále v strehu a nesmiem si pripustiť monotónnu jazdu, pri ktorej by som prestal kontrolovať terén. Také niečo by sa mohlo každému vypomstiť. Domnievam sa, že riziko v púšti je stále veľké, ale dá sa znížiť na minimum."
I. J. "Vlani som toho v púšti veľa nenajazdil, lebo som nedokončil preteky. S Jarom i Rasťom sme sa pri príprave motoriek venovali aj elektroinštalácii. Chystali sme káble na GPS-ka a iné veci, už by som mohol mať tú "elektriku" v oku. Tá ma vlani viac zradila ako púšť, mám však pred ňou rešpekt a verím, že zvládnem jej nástrahy."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
