slovenskej ľavice prebieha rýchlejšie ako rast HDP. Zdravice Roberta Fica a uznesenie vlády k 15. výročiu štátnosti nenechávajú pochýb, že ideovo napredujú jedinečne. Od Tcheng-Siao-Pchingovej doktríny, že "nie je dôležité, či je mačka čierna alebo biela, hlavné je, že chytá myši", na ktorej Fico začínal, sa Smer (a vláda) dostal až k Jurovi Jánošíkovi.
Veru tak. Medzi viacerými výročiami, čo budeme oslavovať, je aj "narodenie Jánošíka", ktorého premiér označil za "veľký vzor vlády" (resp. strany). Samozrejme, to nedokáže prekvapiť tých, ktorí už počuli napr. o zákone o "mimoriadnych a jednorázových opatreniach" pri budovaní diaľnic, či zdravotných poisťovniach. Najslávnejší zlodej a lupič, akého kedy slovenská zem nosila (teda mimo niektorých politikov), je pre stranu Smer a vládu, ktorú vedie, naozaj najvhodnejšia inšpirácia. S tým sa dá len súhlasiť, avšak čo odzbrojuje, je otvorenosť, s akou Fico inšpiráciu priznáva. Nie je tajomstvom, že konfiškácia súkromného majetku a jeho rozdávanie krížom-krážom, systémom od buka do buka, teda ako Jánošík, je presne to, čo socialistov najviac baví, lebo im nosí hlasy, pričom "brať bohatým a dávať chudobným" má aj isté "transakčné náklady", čo putujú do vlastných vrecák (a preto je politika také obľúbené povolanie). Ale takto rovno a bez obalu priznať, že vzor je lupič a zbojník, je známka veľkého sebavedomia.
Nazvať včerajšie uznesenie o "rozumnom historizme" (či čo za kravinu to je), ktoré vláda na výjazdovom zasadaní stvorila, Martinskou deklaráciou číslo 2, sa celkom nedá. Avšak mentálne patrí kdesi do roku 1918. Pokojne, bez emócií a expresívnych výrazov si povedzme, že komuniké, do ktorého sa dostane, že "Slovenská republika, mladý štát veľmi starého národa starobylých Slovákov", mohli schváliť len pakovia. Ak sú to ministri a premiér, tak vláda je pakáreň. (Pako je pekné starobylé slovo.) Blahoslavenie štátu, vzývanie rôznych rozprávkových bytostí z ľudových povestí, návraty až k Svätoplukovi (keďže k Husákovi celkom nemôžu), to všetko je hľadanie zástupných koreňov. Resp. budovanie novej identity postkomunistov, ktorí sa nemôžu rovno hlásiť k vrahom a mäsiarom, na ktorých vyrástli, takže sa nemuseli zakrývať napr. Jánošíkom. .
Tu je ťažko byť múdry, len si želať, aby záchvaty národného romantizmu pominuli bez následkov. Posledná veľká párty tejto postkomunistickej generácie, čvachtanie sa v histórii, s veľkou silou upozorňuje na najväčšiu výhodu vstupu do EÚ. Viete si predstaviť tú recidívu únosov a zatvárania, čo by tu nastala, keby komunisti v nových šatách nemali nasadenú bruselskú uzdu? Keďže dostali svoj zbožštený štát i do Schengenu, stačí byť dobre zbalený, keby im náhodou preskočilo ešte viac, než naznačili druhou "martinskou deklaráciou".
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
