by prezentovali rozhodnutia vlády, názory vlády, parlamentu a tých, ktorí riadia štát (...)", by ani Frederico Fellini lepší exteriér nevymyslel. Gašpar Ivanovič totiž promoval svoj skvelý nápad v pravidelnej relácii SRo "Rozhovory s prezidentom". Vo svete slobodných médií je takýto "diskusný" formát, ktorého znakom je cykličnosť a vygumovaný moderátor, úplne výnimočný (Havel mal Hovory z Lán a Mečiar "čo vy na to, súdruh boľševik" /či tak nejako sa to volalo/). Aj Maďari čosi takého za Orbána mali, avšak v princípe platí, že pravidelné okienko pre ústavného činiteľa je tá časť federálnej pozostalosti, za ktorú sa môžeme len hanbiť.
"Gašpar Ivanovič" nie je preklep, ale odkaz, že myšlienka "vládnych médií" nemá pôvod v západnej demokracii, ale despocii ruského typu. Kto neverí, nech si hoci aj dnes pozrie Putinove noviny a televízie. Iste, ani tie nevydávajú priamo Kremeľ a Duma, ale nastrčené štátne firmy(Gazprom, Lukoil). Tu je Gašparovičova idea naozaj prelomová. A sebavedomá. Krásne totiž je, že nápad o "vlastných médiách" parlamentu a vlády bol priamou reakciou na otázku, čo si myslí o predvianočných vyhláseniach Fica, ktorý naznačil dohodu vládnych strán na voľbe rád STV a SRo. Po tom, čo sme za úprimnosť pochválili premiéra, musíme aj prezidenta. Už Lenin hovoril, že boľševik sa nesmie hanbiť za svoje presvedčenie (ale ísť medzi masy a agitovať).
Nad rámec klišé o boľševikoch, ktoré už začína byť trápne (autor sa hanbí), treba pripomenúť, že Gašparovič len oživuje tradíciu. Vlastnú, HZDS, samozrejme. Kedysi začiatkom 90. rokov vláda financovala tzv. prílohu Extra, ktorú vkladali do mečiarovského týždenníka Slobodný piatok. (Pohrobok, týždenník Extra, existuje dodnes šéfredaktor Kapusta!!!) Sranda a smola Gašparoviča je tá, že v slobodnej krajine niet prekážky, aby si ktokoľvek založil médium a išiel s ním na trh. Akurát vláda a parlament nemôžu; nemajú totiž vlastné peniaze, len daňových poplatníkov, z ktorých to akosi nie je možné. To sa, samozrejme, rôznymi cestičkami obchádza. Bolo a je vo svete skôr bežné ako výnimočné, že ministerstvá masívne podporujú, ba fakticky udržiavajú pri živote rôzne stranícke tlačoviny a dokonca už aj televízie cez reklamu, zákazky a siete "priateľských" firiem (ktoré potom vyhrávajú "verejné súťaže"). Napr. v Maďarsku majú doslova vlastné médiá MSZP i opozičný Fidesz. Akurát vláda nie...
Domnienka prezidenta, že slovenské médiá "nenachádzajú v ničom nič dobré, ale hľadajú iba to zlé", nie je korektná. Avšak na jeho presvedčení, že médiá akosi celkove "nie sú naklonené vláde aj niektorým iným inštitúciám" (čo myslíte, na ktorú inštitúciu asi myslel? Hahahaha), niečo byť môže. Otázka je tá, že kto je za tento stav zodpovedný a mal by si vstúpiť viac do svedomia....
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
