Európe a od r. 1654 - 1656 sa zdržiaval v Konstantinopolise. Po návrate domov bojoval na viacerých frontoch. Stal sa korunným vlajkonosičom, r. 1665 plukovníkom a o rok neskoršie hlavným hajtmanom. V r. 1667 viedol boj s tatársko-kozáckymi vojskami a vyznamenal sa pri obrane vojenského tábora v Podhájoch.
Sobieski na Táborisku
V r. 1673 zomrel poľský kráľ Michal Wišniewski a na poľskom tróne sa ocitol Ján III. - Sobieski. V tom čase Poľsko bojovalo s viacerými nepriateľmi, najviac s Turkami. V Uhorsku v tom čase vládol rakúsky cisár Leopold I. a celé habsburské cisárstvo sa zmietalo v zložitej situácii. Cisárske vojsko bojovalo proti Turecku a muselo odolávať aj vnútornému nepriateľovi - kurucom, ktorým velil kežmarský magnát Imrich Tököly. Vtedy sa poľské vojsko častejšie ocitlo v Uhorsku aj keď medzi obidvoma krajinami neboli najlepšie vzťahy.
Poľský kráľ Ján III. Sobiesky sa stal skúseným štátnikom, udatným bojovníkom a vojenským stratégom. Podľa zápisov v mestskej kronike Prešova podľa Ing. Márie Dajčovej, čo uviedla vo svojom diele "Táborisko je mojím domovom", na strane 4 píše: "Po mnohé stáročia bolo Táborisko svedkom pohybu kráľovských a povstaleckých vojsk, ktoré tu táborili pri obliehaní mesta, či odpočívali pred pochodom na ďalšie územie, ktoré chceli získať. Napr. v roku 1683 poľský kráľ Ján Sobieski tu táboril so svojím vojskom v snahe obsadiť mesto. Keď sa mu to po štyroch dňoch obliehania nepodarilo, odtiahol do Sabinova, ktorý dobyl a po krátkom čase pobytu pokračoval v ťažení ďalej na Spiš." Mesto Sabinov muselo za túto úlohu zaplatiť 40 tisíc zlatých. V tom istom roku litovskí a poľskí vojaci táborili v jeseni pri Podolinci a Holumnici na Spiši a vtedy vyplienili Toporec, Lomničku a Holumnicu. Zrejme ich úlohou bolo potlačiť kurucov.
Na čele spojeneckých vojsk
V tom čase Turecko sa pripravovalo dobyť nielen Uhorsko, ale obliehalo Viedeň a cisár Leopold I. požiadal Jána Sobieskeho o pomoc pri jej obrane. 1. mája 1683 bolo podpísané prímerie medzi Poľskom a Rakúskym cisárstvom. V lete toho istého roku pritiahli na pomoc Viedne poľské vojská a okrem nich do bojov za oslobodenie Viedne sa zapojili nemecké a cisárske vojsko a na čelo všetkých spojeneckých vojsk proti Turkom bol menovaný Ján Sobieski.
Na základe podpísanej dohody prichádzali z Poľska dve vojenské kolóny. Pravá bola pod velením hajtmana Stanislava Jablonovského a smerovala cez Tarnowské hory, Gliwicze a Opavu. Ľavá kolóna mala namierené cez Bialsko, Tešín do Olomouca a bola pod velením poľného hajtmana Mikuláša Sieňovského. Pri Olomouci sa obidve kolóny spojili a potom spoločne zdolávali dve veľké prekážky. Prvou bol Dunaj, cez ktorý prešli po pontonovom moste a druhou strmé a husté rakúske hory. V Tullne sa všetky spojenecké vojská spojili a pod velením Jána Sobieskeho útočili proti Turkom, ktoré obliehali Viedeň. Len poľské vojská mali so sebou 8 tisíc vozov a proviant na pol roka. Denne prekonalo 26 km.
Arcibiskup požiadal kráľa o pomoc
Z boja víťazne vyšli spojenecké vojská a turecká armáda nedokázala odolávať spojeneckým vojskám a tá sa dala do panického úteku a takto ostali Turci porazení.
K obrane Viedne sa viaže táto príhoda. V tom čase ostrihomským arcibiskupom bol Slovák Juraj Pohorenec - Slepčiansky (1595 - 1685), ktorý osobne pozval na pomoc Viedni poľského kráľa Jána III. Pred bojom dal v Kremnici vyhotoviť medailóny s Pannou Máriou, ktoré dostali všetci vojaci spojeneckej armády. V kostoloch nariadil prečítať výzvu, aby sa veriaci modlili k Panne Márii. Pred bojom na bohoslužbách dal vojakom pripevniť na zástavy stuhy s menom Panny Márie a vojská sa s jej menom dali do ťažkého boja proti Turkom. Udalosť sa zapísala do histórie a odvtedy je zaužívaný v našich kalendároch sviatok mena Mária (12. 9.).
Za nocľah sa pomstil
V r. 1684 sa Ján Sobieski vracal so svojím vojskom od Viedne a na východnom Slovensku v okolí Prešova vrcholil boj cisárskych vojsk s kurucmi - kurucké vojská boli porazené na Šibenej Hore. Ján Sobieski sa ponáhľal a chcel sa zapojiť do bojov po boku cisárskej armády. Prišiel neskoro a kurucov dokázala poraziť cisárska armáda, ktorá sa potom premiestnila k hradu Makovica do Zborova, kde sa kuruci usadili. Zatiaľ čo cisárske vojsko odišlo, Prešov obsadili kuruci a v meste sa opevnili. Cisárska armáda sa po návrate od Zborova znova vrátila do Prešova a niekoľko mesiacov ho potom obliehala než sa jej podarilo ho dobyť v r. 1685.
Ján Sobieski po krátkom pobyte v Prešove pokračoval v ceste do Poľska, cez Humenné, kde bolo sídlo Drugetovcov a vtedajší majiteľ panstva Žigmund Druget poskytol jemu a jeho vojakom nocľah na svojich majeroch, čo sa nepáčilo kurucom a najmä ich vodcovi Imrichovi Tökölymu. Kuruci Drugeta pri vhodnej príležitosti chytili a dali ho popraviť.
Ján III. Sobieski vládol v Poľsku až do smrti v r. 1696. Aj keď bol kráľom iného štátneho útvaru, značnou mierou sa podieľal aj na histórii Uhorska.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
