zo Spiša na Nowy Sacz a Krakov. Obec Plaveč vznikla podľa písomnej zmienky v 12. stor. usadením sa strážnych hliadok Plavcov, podľa ktorých dostala aj meno a po vybudovaní hradu sa stala strediskom celého panstva.
Sídlo šľachty aj bratríkov
Obec Plaveč vznikla neskoršie ako hrad a začala sa rozvíjať v 14. stor. V 15. stor. bola v držbe Bebekovcov a mala 74 poddanských usadlostí. V r. 1505 dostala právo na 3 jarmoky. Poddanským mestečkom bola asi od 15. stor. V jeho polovici sa aj s hradom stala súčasťou bratríckeho hnutia na severovýchodnom Slovensku, aj strediskom neskoršej vzbury proti zemepánom.
Dnes zrúcanina hradu Plaveč (je na ceste do Starej Ľubovne), v minulosti ako gotický hrad bol založený r. 1294 Ditrichom zo Spiša, o storočie neskoršie v druhej etape budovaný Drgethovcami, ktorí ho mali v držbe od r. 1323 do r. 1366. Renesančné opevnenie hradu uskutočnili Horváthovci, ktorí ho dostali do držby v r. 1505.
Menil majiteľov
Plaveč mal podobný osud ako takmer každý hrad - prechádzal z rúk do rúk buď dobytím alebo darovaním za zásluhy. Aj Plaveč dobylo vojsko panovníka Mateja Korvína a znovu sa dostal do rúk Jiskrovho prívrženca Komorovského (Jiskrovo vojsko ho malo v držbe 30 rokov). Ďalším oficiálnym majiteľom hradu sa stalo Liptovské knieža a nemanželský syn kráľa Mateja Korvína - Ján Korvín, po ňom rodina Zápoľských. Těšínska kňažná Hedviga a vdova po Štefanovi Zápoľskom predala r. 1505 Plaveč oravskému hradnému kapitánovi Michalovi Horváthovi z Lomnice, ktorý, ako sme spomenuli, ho dal prestavať. Horváth sa stal aj majiteľom obcí. Za to postúpil Hedvige Oravský zámok - ten kúpil od Jána Korvína.
Jeden rod ho vlastnil 351 rokov
Tým, že sa stal Michal Horváth majiteľom Plavča, prisvojil si predikát "de Palucsa" a tak sa stal zakladateľom barónskej rodiny Horváthovcov, ktorá Plaveč vlastnila až do jej vymretia, čo bolo 351 (!) rokov.
Do dejín obce aj hradu Plaveč patrí aj sedliacka vzbura v r. 1631 proti telesným trestom, poplatkom, daniam a útlaku. Väčšina vzbúrencov ušla pred popravou von do cudziny. Nespokojnosť poddaných pretrvávala a niektorí šľachtici s nimi sympatizovali, napr. neskorší majiteľ hradu v r. 1707. Preto dal cisár príkaz na obliehanie a dobytie hradu, čo sa vojsku nepodarilo. V r. 1715 vydal panovník nariadenie o zbúraní niektorých hradov, aby sa v ňom nesústreďovali odporcovia jeho moci. Medzi nimi bol aj Plaveč. Nezbúrali ho, pretože bol prestavaný na obytný kaštieľ. Neodbornou prestavbou novým majiteľom sa stal neobývateľný a nepodarilo sa ho zachrániť na bývanie ani statkárskej rodine Šalamonovcov v r. 1873.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
