rokov 1994 až 1998, tvrdí opozícia.
BRATISLAVA. Ministerka pôdohospodárstva Zdenka Kramplová z HZDS stiahla kontroverzný zákon, ktorý by umožnil Slovenskému pozemkovému fondu obchodovať s pôdou, ktorú doteraz prenajímal na poľnohospodárske účely. "Takýto návrh by som asi v parlamente nevedela obhájiť," povedala po včerajšom rokovaní vlády Kramplová. Kedy predloží nový návrh, nepovedala.
O spornom zákone informoval ešte v utorok denník SME. Návrh kritizovala aj opozícia, podľa ktorej by bol avizovaný predaj pôdy, ktorú dnes spravuje pozemkový fond, pokračovaním mečiarovskej privatizácie z rokov 1994 až 1998. "Stiahnutie zákona je pozitívom. Zároveň je to však signál, že ministerstvo je riadené chaoticky," myslí si poslanec SMK Zsolt Simon.
Kramplová totiž predložila návrh zákona na rokovanie vlády v podobe, v akej ho pripravil ešte jej predchodca a stranícky kolega Miroslav Jureňa. Ten tvrdí, že zákonom chcel vytvoriť priestor pre domácu podnikateľskú vrstvu, "aby si aj ona mohla odkúpiť štátnu pôdu".
"Máme totiž skúsenosti najmä s dánskymi a holandskými podnikateľmi, ktorí nemajú problém vytvoriť si tu obchodnú spoločnosť," uviedol Jureňa.
70-tisíc reštituentov
Doteraz mohol fond obchodovať s pôdou len za prísne vymedzených podmienok. To znamená pre potreby vyvlastnenia či na základe rozhodnutia o zriadení priemyselného parku. Kramplová navrhovala, aby mohol štát predávať pôdu aj jej doterajším nájomcom.
Ministerka tvrdí, že zákon stiahla, pretože nie je v prospech slovenských poľnohospodárov. "Boli tam vsunuté určité veci, ktoré tam nemali byť. Celý proces musí byť čistý a transparentný a nie v prospech niektorých skupín," hovorí Kramplová.
Podľa podpredsedu KDH Daniela Lipšica je to však presne naopak. "Ten návrh bol aj výsledkom tlaku poľnohospodárskej loby blízkej HZDS a Smeru. Bola to snaha dohodiť agropodnikateľom, ktorí sú blízki tejto koalícii, za symbolické ceny zaujímavé pozemky."
Podľa premiéra Roberta Fica (Smer) bol problém aj v tom, že štát dodnes neuzavrel proces reštitúcií. Hovorca pozemkového fondu Ľudovít Kavjak SME potvrdil, že nevybavených reštituentov je takmer 70-tisíc, pričom ich nároky predstavujú takmer 470 miliónov korún. To znamená, že ak by začal štát vo veľkom rozpredávať pozemky, zrejme by nedokázal uspokojiť nároky všetkých týchto ľudí.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
