odporučila, aby výber privatizačného poradcu pri privatizácii SPP preverila Generálna prokuratúra. No vida. To, čo sa dá tromi olovenými pečaťami pribiť na múr dopredu, je, že Dzurindu ani Mikloša s klepetami na rukách neuvidíme vyvádzať z parlamentu. Ani zajtra, ani o pár rokov.
Potvrdil by to aj Dobroslav Trnka, ktorý ako pozvaný hosť ku kauze SPP neskrýval znechutenie zo straty času, keďže "sa nedozvedel nič nové". Podobne aj autor tohto textu, keďže o problémoch Roberta Fica s poradcom SPP i celou privatizáciou vie pomerne dlho. Teda odvtedy, čo ako opozičný líder, ešte v priebehu medzinárodného tendra, navrhoval uznesenie "odvolať privatizačného poradcu". To sa písal rok 2001... Fico, ktorý zakázal svojím ľuďom (Vážny, Federič) členstvo v privatizačnej komisii, kam ich Mikloš pozýval, sa do predaja SPP montoval v kuse a hoci triafal zásadne vedľa (kurzová strata, nízka cena, atď), napokon s čiastočným úspechom.
Pod tlakom Smeru, už v ďalšom volebnom období, bola totiž zrušená "konzultačná zmluva" medzi štátom a víťazmi tendra, Ruhrgas a Gas de France (v konzorciu), ktorí si na jej základe mali vyplatiť akýchsi 30 miliónov eur. Malo ísť o údajnú cenu za poradenstvo pri "reštrukturalizácii" firmy, náklady spojené s pobytom manažérov a podobne. My sme vtedy napísali čosi v tom zmysle, že presne takým spôsobom vyvádzajú kapitál z kúpenej firmy nadobúdatelia, ktorí chcú rýchlo späť "cash", čo vložili do investície. A že je to nechutné a zaváňa podozreniami, aj tými najhoršími, voči zástupcom štátu, teda 51-percentného vlastníka, v správnej i dozornej rade. A že nič sa s tým nedá robiť, len vziať na vedomie, že kým štát bude (zostane) v role (polovičného) vlastníka, kradnúť sa vždy bude, lebo opak by bol proti prírode, Darwinovej teórii i zemskej gravitácii. (Niežeby sa v súkromnom kradnúť nemohlo, v štátnom sa ale musí.)
"Správa" vlády nevnáša (zrejme) jediný lúč nového svetla. Je to zase marketingová prezentácia, štvrtá či desiata rozohrávka príbehu, ktorý Fico vyhrabal aj preto, aby už nikoho nenapadlo pýtať sa na vinicu. Kto sleduje privatizácie nielen na Slovensku, ale pekne po Európe, má jasno, že inštitút privatizačného poradcu je tradičným kanálom, cez ktorý tečú tzv. neformálne platby spojené s transakciou. Taký je svet, v ktorom žijeme. Je isté, že SPP sa dalo rovnako predať aj bez služieb Credit Suisse Boston (to je ten poradca). V 90.-tych rokoch či predtým, keď ešte "provízie" neboli pod takou lupou, sa privatizovalo bez poradcov. Predaj SPP bol aj s poradcami ešte vždy transparentnejší ako napr. pozemkov vo Veľkom Slavkove. A v rámci toho, čo je bežné kdekoľvek v okolí či širšom svete, bohužiaľ celkom štandardný. Takto chodia veci v demokratickom kapitalizme. Alternatívou je komunizmus, socializmus, plynárne stopercentne štátne a kradnutie do konca vekov.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
