Tropická búrka v decembrových Košiciach
Studené počasie rozohrialo v Košiciach aspoň na chvíľu brazílske teplo. Bojové umenie, tanec, hudba, spev, kultúra a jazyk. Všetky prvky sa spojili do jedného a vytvorili úžasnú a nenapodobiteľnú afro - brazílsku "hru". V ušiach počujete berimbau, bubny, tamburíny a iné zvuky nástrojov, ktoré ste predtým nepoznali. Hudba vás núti tlieskať a vlniť sa v jej rytme. Očami vnímate elegantné, ladné pohyby, kopy a akrobaciu. Prežívate ju celým telom. Capoeira.
Prešli capoeira krstom
Nedávno sa v priestoroch školskej telocvične na Škultétyho ulici konalo Batizádo e troca de cordas. Pre nezasvätených - ide o krst a výmenu opaskov capoeristov. Zišli sa tu nadšenci tohto umenia z rôznych krajín sveta - Brazílie, Rakúska, Maďarska a Česka. Capoeira nie je širokej verejnosti veľmi známa. Na Slovensku sa trénuje vo všetkých väčších mestách. "V Brazílii sa capoeira trénuje na uliciach, pretože je to národná 'vec'. Capoeiru nie je potrebné v Brazílii trénovať v škole, ale vo svojom okolí," tvrdí najstarší mestre Madeira. Svoj vek nám nechcel prezradiť, odpovedal, že má viac ako 10 a menej ako 100 rokov. Najdôležitejšie podľa neho je capoeirou odovzdávať kultúru, folklór a hudbu. "Snažím sa dať svojim žiakom všetko, čo viem a hlavne tak, ako to cítim," dodal mestre, ktorý už ani nedokáže spočítať, koľko ľudí prešlo jeho rukami. Krstom prešlo okolo 100 milovníkov tohto exotického športu. "Všetci, ktorí sa krstu zúčastnia, dostanú capoeira meno - apelido a tí, ktorí už opasok majú, dostanú nový. Cordy - opasky sú oddelené farebne. V našej skupine sú to farby brazílskej vlajky," povedal prezident a zakladateľ košického klubu capoeristov Capoeira Oxumare Slovakia Richard Széplaki.
Hostia z Brazílie
Na každú cordu musia žiaci vedieť presne predpísané pohyby, sekvencie pohybov, hudbu, spev, históriu aj samotnú hru v kruhu. Batizovať žiakov prišli skutoční brazílski mestres, ktorí žijú nielen vo svojej pôvodnej vlasti, ale aj v krajinách Európy. Na začiatku sa 5 mestres obkolesili všetkými zúčastnenými, aby ich naučili nové piesne. Intenzita hlasov sa postupne zvyšovala a pokriky boli stále hlasnejšie. Brazílčania vytvárali búrlivý rytmus pomocou viacerých nástrojov, z ktorých nie všetky bolo možné identifikovať. Po úvodnom rozpálení sa všetci sústredili na jednu stranu telocvične, kde ich už čakala skúška ohňom. Aj keď mnohí spočiatku pôsobili vystrašene, uvoľnené správanie mestres, rozptýlilo ich obavy. Celý proces spočíval v tom, že každý mestres vyzval mladého capoeristu a v kruhu spoločne predviedli viacero pohybov. Napriek šikovnosti žiakov "zápas" zvyčajne skončil pristátím na zem alebo medzi ostatných "kolegov". Čo symbolicky ukončilo zápas. Po vzájomnom objatí, ktoré je znakom toho, že to nebol boj na život a na smrť, ale hra dvoch kamarátov, mestre opásal žiakovi cordao.
Capoeira odporuje gravitácii
Zatiaľ, čo prebiehalo batizádo, skúsenejší žiaci spolu s mestres striedavo hrali na typické brazílske hudobné nástroje. Dynamiku "horúcemu" predstaveniu dodávalo tlieskanie a spev ostatných účastníkov. Tí mestres, ktorí sa boju práve nevenovali, nezaháľali a vnútri kruhu posmeľovali pokrikmi k čoraz silnejšiemu spevu. Na tvárach všetkých bolo vidieť, že majú z tohto podujatia naozaj silné zážitky, čo potvrdili aj návštevníci. Viacerí ľudia sa prišli pozrieť, čo sa v telocvični deje, pretože hudbu a spev počuli až zvonku. Pri vstupe do telocvične sa im naskytol pohľad, na aký len tak nezabudnú. Laik by si mohol myslieť, že capoeira odporuje gravitácii. Skoky, státie na hlave alebo na jednej ruke, zatiaľčo sa zvyšok tela vznáša vo vzduchu, urobí dojem asi na každého. Ak k tomu pripíšete hudbu, z ktorej vám búši srdce a skvelú energiu, ktorá z davu srší, pochopiteľne sa necháte strhnúť. Prítomní boli aj rodičia detí. "Syn sa dlho chcel venovať nejakej športovej aktivite. Vyskúšal viacero, ale najdlhšie ostal pri tejto. Nevedela som, o čo presne ide až do dnešného dňa a som prekvapená, ako obratne sa pohybuje," hrdo a s úsmevom sa s nami rozprávala jedna zo skupiny mamičiek.
Životná filozofia a komunikácia
Zaujímalo nás, čo sa na capoeire páči jednému z významných hostí - mestremu Xavierovi. "Je to pre mňa životná filozofia, je to spôsob, akým komunikujem, ako nadväzujem nové priateľstvá. Je to každodenná vec. Proste je to môj život," tvrdí Xavier. Capoeire sa venuje od 9-tich rokov. Neporovnáva to, či sú žiaci z niektorých krajín lepší alebo horší. Akí dobrí sú učitelia, takí sú aj žiaci. Ľudí spoznáva podľa ich pohybov, ktoré vníma, keď s nimi tancuje. "Vidím, ako kto reaguje na moje pohyby a viem, aký je človek," dodal Xavier. Na odchyt sme si zobrali aj 2 najmladších z klubu capoeiry. Obaja chlapci sa medzi staršími "kolegami" cítili ako ryby vo vode. Julko s prezývkou Au je v klube síce len 4 mesiace, ale jeho výkony prekvapili aj mestres. "Chcel som tu prísť, pretože je to zábava. Páči sa mi hudba, ktorú každý nepozná, lebo je veľmi zvláštna. Nikomu by som neradil, či tu má prísť alebo nie, pretože každý má rád niečo iné," hovorí takmer dospelo 10-ročný Julko. Miško - Zumbi sa venuje capoeire 2 roky a najviac sa vždy teší na svojich kamarátov, ktorých na tréningu stretne.
Pomohla v Bailande
To, že capoeira strhne každého, sme sa presvedčili, keď sme sa stretli so známym košickým tanečníkom Jurajom Šoltésom, ktorý zvíťazil s Viki Rákovou v tanečnej show Bailando. "Capoeira je ako droga. Robím ju veľmi rád. Je pre ľudí, ktorí majú radi tanec aj bojové umenie." Juraj si pomohol prvkami akrobacie z capoeiry v hip hopovom kole. "Porota to vtedy zhodnotila dobre," zaspomínal si Juraj. Napriek tomu, že má capoeiru naozaj rád, v poslednom čase na ňu nemá príliš veľa času. Venuje sa vlastnej tanečnej škole. "Trochu ma chytá nostalgia, teraz, keď som tu. Prišiel som po dlhšom čase a chytilo ma to, keď vidím, ako tu všetci trénujú," dodal. Okrem 60 členov z Košíc sme v dave začuli aj český jazyk. Naši západní "bratia" prišli z Brna a Olomouca len kvôli tomu, aby mohli byť tiež batizovaní. "Jsme tady jediní z Česka a moc se tomu tešíme," stručne nám vysvetlil situáciu Pavel.
Pôvod capoeiry
Pôvod capoeiry treba hľadať v Brazílii. Vznikla ako reakcia násilne privezených otrokov z Afriky na útlak otrokárov. Otrokmi boli okrem černochov pôvodní Indiáni z Ameriky a zajatci či piráti z Ázie a Európy. V kolóniách neboli skupiny separované, a tak pri chvíľach voľna dochádzalo k vzájomnému prepájaniu prvkov rôznych kultúr. Capoeira sa rozvíjala na viacerých miestach. Po zrušení otroctva sa z otrokov stávali tuláci, zlodeji či vrahovia, pretože sa nevedeli zaradiť do normálneho života. Pri tomto spôsobe života využívali capoeiru, a preto sa začala považovať za ohavný sociálny neduh. Capoeira bola preto definitívne zakázaná. Oficiálne bola znovu uznaná až koncom 30. rokov 20. storočia, keď bola otvorená prvá škola capoeiry. Odvtedy sa teší obrovskému úspechu. "V Košiciach trénujeme v Capoeira Oxumare Slovakia už šiesty rok. Zúčastňujeme sa rôznych vystúpení po mestách na Slovensku a zapájame sa do množstva charitatívnych akcií," povedal Richard Széplaki.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
