tento seriál (zrejme) zaujal a že ho môžem naďalej pripravovať (aj keď sa pritom niekedy riadne zapotím). Keď som uvažoval, akú stavbu predstavím v tejto "jubilejnej" časti seriálu, akosi spontánne mi napadla stavba, ktorá má určitú spojitosť s vôbec prvou stavbou, ktorú sme v tomto seriáli predstavili. Tou prvou bol mrakodrap Taipei 101, ktorý je stále oficiálne najvyššou budovou sveta (zatiaľ nedokončený mrakodrap Burj Dubai je už síce vyšší, ale do rebríčka najvyšších stavieb možno zaradiť len už hotové stavby). Tou dnešnou je stavba, ktorá bola niekoľko desaťročí najvyššou stavbu sveta. Eiffelova veža.
Eiffelova veža je určite najznámejším symbolom Paríža, jednou z najmarkantnejších stavieb sveta a najvýznamnejším dielom francúzskeho architekta a inžiniera Gustava Eiffela. Nechýbalo veľa a veža by nebola stála v Paríži. Eiffel totiž plánoval postaviť takúto vežu v Barcelone, a to pri príležitosti svetovej výstavy v roku 1888. Barcelonským radným pánom sa však veža zdala akousi čudnou a "nepasujúcou" do ich mesta, a navyše jej výstavba by stála veľa peňazí, takže jej výstavbu zamietli. V tom čase už mala Eiffelova firma za sebou mnoho úspešných stavieb z ocele. Eiffel postavil niekoľko železničných mostov a staníc, ale napríklad aj vnútornú nosnú konštrukciu Bartholdiho Sochu slobody, ktorá bola darom Francúzska Spojeným štátom. Keď sa Francúzsko rozhodlo zorganizovať v roku 1889 svetovú výstavu (pri príležitosti storočnice Francúzskej revolúcie), francúzsky prezident zverejnil výzvu na návrhy stavebných projektov, ktoré by dôstojne reprezentovali výstavu i jubileum revolúcie. Prišlo množstvo návrhov, ale žiaden nebol nijako "prevratný". Napokon bol Eiffel priamo vyzvaný, aby niečo navrhol. Eiffel sa príležitosti chytil a takpovediac oprášil návrh svojich dvoch inžinierov, Meuricea Koechlina a Émila Nougiera, ktorý mali pripravený návrh veže, vysokej 300 metrov. Podľa oficiálnej internetovej stránky Eiffelovej veže (www.tour-eiffel.fr) zaregistroval Eiffel 18. septembra 1884 patentovú prihlášku na "novú konfiguráciu, umožňujúcu stavbu kovových podpier a pylónov s výškou, prekračujúcou 300 metrov". Niektoré zdroje však tvrdia, že Eiffel odkúpil patent od svojich spomenutých dvoch pracovníkov. Tak či onak, v polovici roka 1886 bol Eiffelov návrh na výstavbu veže vybraný na realizáciu. Strohý technický návrh inžinierov "zestetizoval" architekt Stephane Sauvestre. Ten okrem iného navrhol oblúky, spájajúce štyri nohy, i kamenné základy nôh. Mimochodom, k tomu, ako dnes veža vyzerá, prispel vraj aj český vševed Jára da Cimrman. Podľa (samozrejme vymyslenej) historky mala mať veža pôvodne štyri zvislé hlavné nohy, ale Cimrman vzal Eiffelovi model z rúk a vykrivil nohy smerom von....
Kontrakt na stavbu veže získala Eiffelova firma v januári 1887. To znamenalo, že na vybudovanie 300 metrov vysokej veže mal Eiffel len dva a pol roka. Eiffel dostal dotáciu vo výške 1,5 milióna frankov a právo využívať vežu na komerčné účely počas trvania svetovej výstavy. Uvedená suma však na postavenie veže, ktorá sa mala stať najvyššou stavbou sveta, vôbec nestačila. Eiffel ale pokračoval vo výstavbe na vlastné náklady. Celkové náklady na stavbu veže dosiahli napokon temer 7,5 milióna frankov. Eiffel získal právo využívať vežu 20 rokov, teda do roku 2009. Potom sa mala veža zbúrať. To by bolo veľmi vyhovovalo odporcom veže, ktorých bolo najmä medzi parížskymi umelcami dosť a ktorí poukazovali na to, že veža je "škaredá". Známy spisovateľ Émile Zola nazval vežu dokonca "hanbou Paríža". Trochu sme ale preskočili časový sled. Výstavba veže bola veľmi dobre zorganizovaná a pokračovala podľa plánov. Jednotlivé diely boli presne na mieru vyrobené v Eiffelovej továrni a loďami dopravované na miesto stavby. Na stavbe sa diely, vyrobené z tzv. pudlovanej ocele (to je prvý priemyselne vyrábaný druh ocele) spájali nitovaním. Eiffel na tú dobu platil robotníkov veľmi dobre a zabezpečil pre nich jedáleň priamo na stavbe. Pracovalo sa každý deň za každého počasia, a to od 6.30 ráno do zotmenia. O dobrých bezpečnostných opatreniach svedčí najlepšie to, že počas výstavby zahynul len jeden robotník. Veža bola dokončená včas a stala sa symbolickou vstupnou bránou na svetovú výstavu, otvorenú 31. marca 1889. Parížania boli, na rozdiel od mnohých umelcov, vežou nadšení, a aj tento záujem verejnosti prispel k tomu, že veža sa nestala dočasnou stavbou, ale môžeme ju obdivovať aj dnes. Z veže bol a je nádherný výhľad na Paríž a jeho okolie. V roku 1900 bolo na veži inštalované elektrické osvetlenie, počas prvej svetovej vojny slúžila veža ako delostrelecká pozorovateľňa. Neskôr sa stala veža dobrým miestom na inštalovanie rozhlasových a neskôr televíznych vysielacích antén. Na veži je aj meteorologická stanica. Po svojom dokončení sa veža svojou výškou 300,65 metra stala najvyššou stavbou sveta (prekonala Washingtonov pamätník) a toto prvenstvo si udržala vyše štyri desaťročia, do roku 1930, keď v New Yorku dokončili výstavbu mrakodrapu Chrysler, vysokého 319 metrov. Keď nacisti v roku 1940 okupovali Paríž, francúzski vlastenci prerezali káble výťahov, takže Adolf Hitler by bol musel šliapať na vrchol veže po schodoch. Hovorí sa preto, že Hitler dobyl Francúzsko, ale nedobyl Eiffelovu vežu. Keď sa spojenci blížili k Parížu, Hitler nariadil vojenskému veliteľovi mesta, generálovi Dietrichovi von Choltitzovi, aby vežu zničil. Ten však tento rozkaz neposlúchol a výťahy na vežu začali fungovať už niekoľko hodín po oslobodení Paríža. V rokoch 1980 až 1985 bola veža dôkladne zreštaurovaná, pričom sa z nej odstránilo 1 343 ton zbytočného materiálu a boli inštalované nové výťahy z druhej plošiny na vrchol. Eiffelova veža sa natiera každých sedem rokov, pričom na náter sa spotrebuje 50 až 60 ton farby. Koncom tohto roka sa začne s nanášaním už 19. náteru. Veža je posledným veľkým dielom Gustava Eiffela, ktorý sa potom zaplietol do finančného škandálu v súvislosti s neúspešným projektom výstavby panamského prieplavu. Mimochodom, vedeli ste, že Eiffel navrhol aj nosnú konštrukciu Západnej stanice (Nyugati pályaudvar) v Budapešti?
Základné údaje o Eiffelovej veži
Štyri nohy veže vytvárajú štvorec so stranou 125 metrov. Veža je znitovaná z 18 038 oceľových prvkov. Na nitovanie sa použilo približne 2,5 milióna nitov. Samotná konštrukcia veže má hmotnosť 7 300 ton. Spolu so všetkými zariadeniami má veža hmotnosť okolo 10 000 ton. Priamo na stavbe veže pracovalo len 121 robotníkov. V dôsledku ohrevu jednej strany veže slnečným žiarením sa vrchol veže môže odkloniť od zvislice až o 18 cm, maximálna výchylka pôsobením vetra je len 6 7 cm. Prvá plošina je vo výške 57 m, druhá vo výške 117 m a tretia vo výške 276 metrov. Tretia plošina je najvyššie položenou verejne prístupnou plošinou v celej Európskej únii. Na vrchol veže vedie 1 665 schodov. Celková výška veže sa menila v závislosti na tom, čo bolo inštalované na jej vrchole. V roku 1889 bola výška aj so zástavou 312,27 m. Inštalovaním antén a ich výmenou sa potom výška veže postupne zväčšovala na 317,96 m v roku 1991 a na 318,7 v roku 1994. Po inštalovaní najnovšej antény v roku 2000 je výška veže 324 metrov. Do konca roka 2006 navštívilo vežu neuveriteľných 229 623 812 návštevníkov z celého sveta. Eiffelova veža je najnavštevovanejšou "platenou" pamiatkou na svete.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
