druhého piliera dostane miesto dôchodku len "traumu", reagovala s dvojdňovým spozdením. Na Slovensku je to tak; víkend je voľný, pracuje sa v pondelok... Potom sa budú spoločne čudovať, že majú dokopy menej percent ako podvodník, ktorý hádže do tomboly valašky...
Ivan Bernátek, aj keby mlčal, je pritom ideálny terč, akých je málo ešte aj v tejto koalícii. Nejde len o bulvár, podľa ktorého po večeroch navštevuje Tomanovej dcéru, takže funguje ako vitrínový exponát rodinkárstva, ale aj deficit mozgových buniek, vysoko nad povolenou hranicou z Maastrichtu. Sociálnu poisťovňu riadi na Slovensku človek, ktorý napr. na novinársku provokáciu, že ako by naštartoval vyšší hospodársky rast ako je dnes, dokáže dať odpoveď, že "mňa nezaujímajú percentá rastu ekonomiky, napr. 5-percentný rast u nás nezodpovedá ani percentnému v Nemecku" (ten pako porovnáva nominálne hodnoty). A na námietku, že ešte vyšší rast by roztočil infláciu, vám povie, že "jediným svetovým patentom od nás možno pohneme ekonomiku prudko dopredu". Veru tak. Jedným. To, že na čelo inštitúcie s ročným obratom 100 miliárd postavil Smer trúbu, podľa ktorej demografický problém vyrieši "posun technológií, rast ekonomiky, sofistikovaná výroba a vysoké príjmy", si však opozícia cudne nevšíma (možno aby neurazila truľov vo vlastných radoch), a tak i nové kabaretné čísla, čo Bernátek vrhá, požívajú vážnosť. Veď uznajte riaditeľ SP. No to je teda funkcia!
Skutočnosť, že vo funkciách sa premnožili ľudia, ktorých jedinou autoritou je stolička, na ktorej sedia, je špeciálne u Bernátka nepríjemnosť preto, lebo táto bláznivá koalícia druhý pilier od januára naozaj "otvorila". A hoci je migrácia po desiatich dňoch údajne iba 582 osôb, čo je zanedbateľná - fakticky - nula, vábenie do štátneho piliera škodí krajine i ľuďom, čo mu podľahnú. K všetkým porovnaniam, nielen Bernátka, ale kohokoľvek, výnosnosti či nevýnosnosti štátneho a súkromného piliera treba vedieť toľko, že neexistuje spoľahlivá analýza na desaťročia dopredu, pričom je ale jasné, že súčasnú úroveň dôchodkov vyplácaných priebežne štát nemôže udržať, pretože odráža len želania a populizmus politikov, ktorí systém nastavujú nie podľa demografických a ekonomických trendov, ale tak, aby neprehrali voľby. Doterajšia prax akciových, dlhopisových (a pod.) trhov je zatiaľ zárukou, že sporenie (nielen dôchodkové, všeobecne) je spoľahlivý spôsob zachovania hodnoty peňazí, čo ale neznamená, že to tak zostane i v budúcnosti. Ak ale globálne trhy padnú do recesie, tak verejné financie sa s nimi povezú v jednom vreci. Podstata, o ktorej Bernátek netuší, lebo nemôže, je v tom, že financovanie staroby výlučne z verejných zdrojov tak, ako ho vymyslel Bismarck koncom 19. storočia, je v 21. storočí holá nemožnosť. To vie dnes každý, mimo koalície Smer-SNS-HZDS a nešťastníkov, ktorých dosadzujú do funkcií.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
