tohto kontinuálne sa meniaceho cyklu urobili štyri ročné obdobia) je ľudstvo zvyknuté od počiatku svojej existencie. Trvalo však veľmi dlho, kým si ľudstvo takpovediac všimlo, že aj mnohé vesmírne telesá sa v prúde času menia, a to niektoré aj periodicky. Jedným z týchto telies je aj naše životodarné Slnko. Najvýraznejším vonkajším prejavom pulzujúceho "života" Slnka sú škvrny na jeho povrchu. Tieto škvrny po prvý raz opísal Galileo Galilei, ktorý v dôsledku pozorovania týchto škvŕn ďalekohľadom pravdepodobne v starobe oslepol. Výnimočne sú veľké škvrny pozorovateľné aj voľným okom.
Cyklus trvá 11,1 roka
Podrobné skúmanie ukázalo, že škvrny majú zložitú štruktúru a ich vznik súvisí s organizovanou aktivitou magnetického poľa Slnka. Cykly slnečných škvŕn sú zaznamenávané od polovice 18. storočia, pričom ich dĺžka kolíše od 9 rokov do 13,5 roka. Za priemernú dĺžku slnečného cyklu sa všeobecne považuje hodnota 11,1 roka. Pozorovaním škvŕn, ktoré sa postupne presúvajú cez slnečný kotúč, bola objavená aj rotácia Slnka. Slnečné cykly nie sú rovnaké, odlišujú sa rôznym počtom škvŕn a ich rôznou aktivitou. Nový slnečný cyklus sa začína vtedy, keď sa po tzv. pokojnom Slnku (to je stav bez výskytu škvŕn) objavia na ňom prvé nové škvrny. Tento stav zrejme nastal 4. januára, keď vesmírne laboratórium SOHO zaznamenalo na povrchu Slnka prvý malý "bod", zárodok novej škvrny. Tento objav sa stal oficiálnym, keď novú škvrnu zaznamenal v svojom katalógu americký Národný úrad pre oceány a atmosféru (NOAA). Vedci už približne rok očakávali vznik nových škvŕn. Nový solárny cyklus dostal názov Cycle 24 (cyklus 24). Prvá škvrna nového slnečného cyklu vykazuje obrátenú magnetickú polaritu než mali škvrny v minulých rokoch. Prístroje na sonde SOHO zaregistrovali nie len samotnú škvrnu, ale aj čosi ako vlny, ktoré sa z aktívnej oblasti šírili po slnečnom povrchu podobne ako vlny na vode po vhodení kameňa.
Maximum o dva-tri roky
Prvá pozorovaná nová škvrna je len začiatkom očakávanej aktivity Slnka. Vedci predpokladajú, že počet slnečných škvŕn bude postupne narastať, pričom počet slnečných škvŕn a solárnych búrok by mal dosiahnuť maximum niekedy v roku 2011 alebo 2012. Obdobia intenzívnej solárnej aktivity sa však môžu vyskytnúť hocikedy. Sonda SOHO úspešne pracuje vo vesmíre už vyše dvanásť rokov (bola vypustená 2. decembra 1995). Skratka SOHO znamená Solar and Heliospheric Observatory, čiže observatórium Slnka a heliosféry. Sonda SOHO sa nachádza približne 1,5 milióna kilometrov od Zeme (smerom k Slnku), a to v tzv. Lagrangeovom bode L1, v ktorom sa kompenzujú gravitačné účinky Slnka a Zeme. Sonda neustále "vidí" na Slnko a pomaly sa pohybuje (v súlade s pohybom Zeme) okolo Slnka. SOHO je spoločným projektom Európskej vesmírnej agentúry (ESA) a americkej NASA. Hmotnosť sondy pri štarte bola 1 850 kg, jej dĺžka je 4,3 m a rozpätie s roztvorenými solárnymi panelmi (na zásobovanie sondy elektrickou energiou) je 9,5 metra. Na palube sondy je množstvo prístrojov na štúdium povrchu Slnka a slnečnej atmosféry.
Sonda sa "stratila"
Pôvodne mala byť sonda v činnosti len do roku 1998, ale jej bezchybné fungovanie viedlo ESA a NASA k predĺženiu jej misie aspoň do roku 2007. Všetko však nešlo vždy hladko. V júni 1998 stratilo riadiace stredisko kontakt so sondou, a to v dôsledku sekvencie nesprávnych pokynov počas inak rutinného manévru. Všetky pokusy nadviazať so sondou spojenie zlyhali a štyri týždne nikto nevedel, kde sa sonda vlastne nachádza. V auguste 1998 sa výkonným radarovým signálom, vyslaným zo zeme, získal slabučký odraz od sondy. Sonda SOHO bola stále na svojom mieste a natočená tak, že v ďalších mesiacoch na jej solárne panely začalo opäť dopadať slnečné žiarenie, v dôsledku čoho SOHO opäť "ožilo". To však nebol koniec problémov, pretože neskôr prestali fungovať gyroskopy, slúžiace na riadenie orientácie sondy. Napriek týmto problémom sa inžinierom podarilo udržať sondu SOHO v činnosti až do dnešných dní. Sonda sa stala prvou sondou, stabilizovanou v troch osiach bez pomoci gyroskopov.
Autor: rm
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
