Slovensku", musíme brať s porozumením. Na Slovensku, ako je známe, nebola ani arizácia, ani znárodnenie, ani "kolektivizácia", ani tzv. menová reforma (znížením hodnoty koruny vám boľševici jednoducho ukradli úspory), ba dokonca ani Elektra nebola... Najväčšie kradnutie na Slovensku sa začalo v momente, keď sa zjavil Dzurinda... To len preto, aby sa nefalšovala história...
Premiér Fico chcel týmto len upriamiť pozornosť na agendu, ktorú tlačí do parlamentu. "Závažné zistenia" o privatizácii SPP, čo ohlásil po koaličnej rade, budú zaiste rovnako presvedčivé a usvedčujúce ako všetky predchádzajúce, ktorými zabával publikum v roku 2002, 2003, 2004 i 2005... Veď, ako si pamätáme, len a len preto zdupkal z privatizačnej komisie (a zakázal členom Smeru účasť v nej), aby mal k dôkazom bližšie. Vôbec najsľubnejšie je tvrdenie Mečiara, privatizačnej holubice číslo jedna, že on osobne pozná človeka, ktorý vlastní kópie troch zmlúv o predaji SPP, a pokúsi sa ho presvedčiť, aby ich zverejnil... Už sa tešíme. Odhliadnuc od toho, že ešte väčšie potešenie by bolo, keby Mečiar zverejnil i tie zmluvy, na ktoré nepotrebuje ani tretie osoby (napr. o "majetkových právach svojej ženy"), evidentné sa zdá, že stará téma prekryje novú a SDKÚ zostane opäť v trenírkach.
Marketingovú vojnu, pretože o nič iného tu nejde, Dzurinda s Miklošom opäť prehrajú. Môžu si za to trochu aj sami, keďže repete decembrového odvolávania Fica, ktoré pripravujú, si mohli odpustiť (teda skôr áno ako nie). SPP je odvetný protiúder, ktorý z podstaty veci prebije vinicu a byt Ficovej mamičky, čo majú byť korunné kauzy na vyslovenie nedôvery. Postaviť do protipozície (kontrastu) privatizáciu SPP a také "prkotiny" (ako hovorí ľudová slovesnosť) je od Smeru marketingovo šikovné. Výsledný dojem nevytvárajú skutkové podstaty, ktoré sú príliš zložité na pochopenie, ale sumy, o ktoré sa jedná. Teda, povedzme, 130 miliárd proti 37 tisíc či 2,5 milióna...
Hlboko pod rozlišovacou schopnosťou nielen publika, ale aj médií a slovenských analytikov zostáva taká banalita, že kým v kauze SPP existujú iba nezreteľné indície, že napr. cena bola podhodnotená (a zrejme nebola), u Ficovej vinice je to nezvratný a definitívny fakt. Takže raz je skutková podstata vážna a raz temer žiadna. Neexistuje slovenský politológ, ktorý by pomenoval, že kým "zmluva o postúpení práv a povinností" je vrcholne neštandardný spôsob nadobudnutia bytu, čo platí aj v prípade mamičky premiéra, tak privatizačný poradca ako inštitúcia smrdí veľmi, je však štandardným medzičlánkom pri transakciách veľkého formátu. Podozrenie, že ho vláda najala do služieb len preto, aby sa mali kadiaľ prelievať tzv. neformálne platby, je domnienka, ktorá je chytľavá a výborne sa šíri, ale veľmi ťažko dokazuje. Preto Fico zvíťazí aj v ďalšej vojne. Teda propagandistickej.
PETER SCHUTZ
Autor: Našli bombu z vojny
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
