príťažlivé. Bolo miestom, kam prichádzali kresťania, ako aj do iných miest, aby sa očistili od svojich hriechov a vyprosili si odpustenie.
Sväté mesto pútnikov
Košice 13. storočia mali povesť slávnej metropoly obchodu a zároveň aj "svätého miesta" pútnikov z blízkeho okolia i zďaleka. Ako pútnické mesto boli postavené na rovnakú úroveň s Rímom, Jeruzalemom, Kolínom, Španielskom, kam putovali veriaci k hrobu sv. Jakuba.
Ďaleké púte do týchto, aj iných miest sa ukladali hriešnikom - aj Košičanom za ťažké previnenie a tam sa im priznali rôzne výnimky a zvýhodnenia napr. v daniach, dedičstve a pod. Tak, ako sa odtiaľto vydávali na ďalekú púť do Svätej zeme a inde, aby tam dosiahli odpustky, putovali veriaci aj do Košíc. Tu boli tiež vzácne relikvie - drevo údajne z kríža, na ktorom bol ukrižovaný Spasite3, i relikvie apoštolov a svätých východnej cirkvi.
Kult kríža a krvi
Košice preslávené púťami aj kultom kríža a krvi priťahovali údajne aj "neveriacich" z Rusi i Valašska. Relikviármi zdôvodnila Svätá stolica v roku 1402 uvedenie odpustkov v prospech dostavby chrámu sv. Alžbety. To znamenalo, že pútnikom, ktorí na sviatok Filipa a Jakuba 1. mája - alebo o tri dni nato navštívia chrám sv. Alžbety, udelil pápež Bonifác IX. také odpustky, ako keby boli pútnici navštívili chrám sv. Marka v Benátkach. Pod3a prof. O. R. Halagu "tieto odpustkové dni splývali s dvoma týždoami alžbetínskeho jarmoku v Košiciach. Rovnocenné odpustky so slávnymi púťami, zastávkami na ceste do Ríma a Jeruzalema prezrádzajú, že i povesť košických pútí siahala široko - ialeko. Že táto ich povesť pretrvávala stáročia, potvrdzujú aj verše rodáka zo Skároša spred polovice 16. storočia A. Horvátha."
Púte v Košiciach mali aj ekonomický prínos pre kupecké centrum, veď stredoveký jarmok, ktorý trval dva - tri týždne, sa každý deo ráno obnovoval a končil zvonením, procesiou a pobožnosťou takže jarmok aj púť navzájom splývali.
Pohanská minulosť
Aj Košice mali svoju pohanskú minulosť a jej zvyky dlho u ľudí pretrvávali. Napokon, niektoré prejavy týchto zvykov pokračovali v cirkevných sviatkoch, kresťanských chrámoch a na miestach posledného odpočinku na cintorínoch.
Trináste storočie bolo dosť pokročilé, pokiaľ ide o trvanie kresťanstva, ale mnohí veriaci vykonávali obradné tance a spevy, ako aj svetské rokovania v kostoloch a na cintoríne. To bol pozostatok pohanských zvykov a dôvod, pre ktorý r. 1279 cirkevná synoda, ktorá zasadala v Budíne za prítomnosti pápežského legáta, vyzvala kňazov, aby tomu u svojich veriacich zabránili. V opačnom prípade ich exkomunikujú. V okolí Košíc boli chránené mestá takýchto porád, čo vyjadrujú ich názory, ako napr. Radimov háj (na území dnešného Klátova) doložený podľa prof. Halagu r. 1324. Kamenná modla v chránenom háji "sto stromov" medzi Haniskou a Seňou bola na tomto mieste ešte v druhej polovici 13. storočia. Samota, ktorá patrila pod hrad Kysak, sa volala Igricze a pomenovali ju podľa miesta, kde sa ľudia zhromažďovali kvôli ihrám. Ihry boli ako súčasť pohanských obradov. Takéto ihriskové miesta boli aj v Košiciach nad Hradovou a spomínajú sa v polovici 14. storočia spolu s lesmi a vinicami. Pravdepodobne pod hradom na Hradovej bolo takéto kultové miesto aj pre celé okolie. Tieto miesta kultu aj inde posvätné vody, vrchy dostali postupne kresťanský obsah a stali sa miestami pútí veriacich.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
