prípustné výlučne o devätnástej hodine, je mocenská aroganca par excellance. To celkom iste. Psychológiu novej (?) úchylky obkreslil o deň skôr Robert Fico, keď medzi dve vety odpovede na otázku (o dotáciách pre mesto, kde sa narodil) vložil kúzelné "A JUST". A just, a just, just. Aj keď sa postavíte na hlavu a prinesiete nie 30 podpisov, ale petíciu, mimoriadna schôdza o odvolaní Fica bude len vtedy, keď chceme my. Je po voľbách, zvykajte si (hovoril klasik).
Niežeby bolo nočné rokovanie v demokratickom parlamentarizme niečo neslýchané. Podobná "otváracia hodina" sa dokonca vyskytla asi dvakrát pri rovnakej príležitosti aj za Dzurindu (teda ešte Migaša ako predsedu NR SR). Ak si vypožičiame televíznu rétoriku, devätnásta je drzá provokácia v tom, že nie je to "primetime". Pričom taká agenda, ako nedôvera predsedovi vlády, by si v najsledovanejšom čase byť zaslúžila. Ako malý chlapec na pieskovisku Paška predvádza, že on je ten silnejší, a že aj keď sa s ním hrať nebudú (bojkot v decembri!), on má vedierko i lopatku, takže jemu je to jedno. Má na to akože právo a opozícia by už dnes mala zachovať triezvu hlavu a neutekať z bojiska. Dá sa to hodnotiť aj ako svojho druhu koaličná obštrukcia. S dôležitou poznámkou, že sťažovať opozícii kontrolnú činnosť je proti fair-play, duchu parlamentarizmu ako takého a teda niekde limitne blízko dnu politickej kultúry. Avšak, úprimne, kto by od klienta Veriteľa a majiteľa mezonetu očakával akúsi štipku vznešenosti? Ak člen Smeru povie, že "chce vniesť do rokovaní parlamentu viac kultúrnosti a slušnosti", čo asi tým myslí? No tak. Nebuďme nenásytní.
Iná vec je, že vyhrocovanie konfrontácie a studené vojny sú štýlový doplnok nielen Smeru, ale postmodernej demokracie a Slovensko len dobieha zameškané. Keď si Gyurcsány v Maďarsku vezme slovo, poslanci Fideszu odchádzajú zo sály automaticky. Ak Fico (či iný baran zo Smeru) hovorí, že hlasovať trikrát o dôvere premiérovi cez jednu zimu je lámanie rekordov Guinessových, tak treba povedať, že nedôveru Romano Prodimu skúsili v Taliansku vysloviť za 18 mesiacov 25-krát. Svetový trend, ktorý môžu slovenské špecifiká len ozvláštniť, ale nie zásadne prepisovať, je budovanie zátarasov. Špeficikum Fica isteže je, že dialóg nikdy nevedie, lebo z výchovy, ktorú dostal a nesie v hlave, mu nie je jasné, na čo by ho potreboval, keď má moc. Keď otvorí ústa, vždy je to marketing, čo je jediná nadstavba na marxistickom pôdoryse... Pavol Paška je epigón (papagáj) tohto štýlu, ktorý povedie k eskalácii a ešte nevyberanejším zbraniam. To nemusí napokon byť až tak zle, lebo strategický záujem krajiny v tejto chvíli je, aby potenciály možnej spolupráce medzi stranami koalície a opozície boli vynulované. Devätnásta je k tomu krôčik malý, ale prečo nie...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
