známe. Koncom minulého roka sa v priestoroch klubu IC Culture train uskutočnilo už jeho štvrté pokračovanie. Myšlienka organizovať v Košiciach akciu zameranú práve a len na undergroundovú tvorbu mladých, ale aj rokmi známych kapiel sa zrodila v hlave iba 22-ročného Jakuba Lorenza.
Kedy sa ti približne zrodil v hlave nápad organizovať projekt Festival druhej kultúry (F2K)?
- Nápad zorganizovať tento festival sa zrodil v mojej hlave asi 3 týždne pred Prvým F2K. Ale pôvodne to mal byť len jeden garážový koncert. Až kamarát Erik Sikora mi vnukol myšlienku pomenovať to celé Festival druhej kultúry. A to, že by to mohlo pokračovať, na to ma tesne po 1F2K "prehovorili" chalani z kapely Kapesný kalkulátor.
Z prvého festivalu, ktoré sa dá povedť ako garážoveho stretnutia spriaznených kapiel je dnes dvojdňový festival s účasťou 13 kapiel...
Ten prvý festival bolav prvom rade sranda. Zavolali sme kamarátov, zahrali sme im v garáži, do ktorej veľa z nich chodilo aj tak. Rozdiel bol v tom, že kapela nebola v kruhu a rozlezená po celej garáži, ale všetci sa dívali jedným smerom a ich "životný" priestor bol velmi obmedzený. V samotnej podstate festivalu sa nič nezmenilo. Je to naďalej o dobrých vzťahoch medzi účinkujúcimi a o akejsi pohodičke. Nezavolal by som na festival žiadnu super kapelu, s ktorou sa nemáme radi. Nejde tu o nejaké ego, ale o vzájomnú úctu a o pekne strávený čas. Posun vidím v tom, že F2K ponúka stále viac a čo je hádam ešte dôležitejšie - je čím ďalej tým pestrejší. V neposlednom rade musí byť chuť. Veľmi dôležité je aspoň udržať si úroveň. Ak by som na ďalší festival zavolal samé lokálne kapely, bolo by to pre festival zlé, aj keby to boli všetko skvelé skupiny. Snažil som sa, aby bol program pestrý, čo sa mi, myslím aj celkom podarilo. Volal som hlavne kapely, ktoré tu dlho nehrali, takisto "staré známe" festivalové kapelky. Proste aby to bolo opäť trochu o inom, ako na minulom festivale.
Je podľa teba ťažké v dnešnej elektronickej, modernej dobe prilákať ľudí na pravú, nefalšovanú undergroundovú hudbu?
Úprimne povedané - v Košiciach áno. Naopak - ak je nejaká tanečná akcia v meste, tak tí ludia ani netancujú, iba sa hrajú na sardinky v konzerve. Ale bol som napríklad na Vrbovských vetroch. Ten festival ani nebolo treba zvlášť propagovať a už nultý ročník bola absolútna pecka. Je to dané aj Branuškovou charizmou (spevák skupiny Vrbovské vetry, pozn.red.). Ale alternatíva a underground vždy bola a bude, situácia sa zlepšuje. Len tie Košice sú stale tvrdý oriešok, mesto plné paradoxov...
Aké dojmy máš z posledného festivalu? V čom vidíš klady či zápory Štvrtého festivalu druhej kultúry?
Všetci šťastní a spokojní. Teda aspoň myslím. Najväčší zápor je časový sklz, bohužial. Ľudia prišli dosť neskoro, začať festival v prázdnej sale nie je dobrý nápad, takže sme čakali na ľudí, ktorých došlo aj tak dosť málo. Veľmi sa mi však páčila atmosféra, lineup, reakcie ľudí, proste celý festival bol super.
Nesklamala ťa práve pomerne nízka návštevnosť počas oboch dní?
Bohužial, Košice sú už raz také. Ľudia nadávajú, že sa tu nič nedeje. Keď sa konečne niečo deje, tak hovoria, že je drahé vstupné, alebo sa tvária, že o ničom nevedia. Radšej málo ľudí ako bitky a konflikty, ale samozrejme bol by som rád, keby bolo každý deň na festivale dvakrát toľko ľudí koľko bolo. Prvý deň bol možno trochu nad moje očakávania, druhý práve naopak. Dotiahneš na festival Vrbovskích víťazov, Karpatské chrbáty, Timshel a na koncert príde pár desiatok ľudí. Bol som na Karpatské chrbáty, Vrbovských víťazov a Gate vo Svidníku. Na ten koncert došlo asi 150 ľudí, nerobilo im problém zaplatiť 70 korún za koncert miestnej kapely a dvoch "neznámych" kapiel, a to bolo v malom meste.
Chcel by si sa ty, ako umelec, ktorý má záľubu v starších rockových kapelách, vrátiť do 60, 70, 80-tych rokov?
Nie a už vôbec nie keby som mal žiť na východ od železnej opony. Mne sa táto doba totiž celkom páči. To, že je rýchla má totiž úžasné výhody, respektíve teda hlavne výhody. Je úžasné, že si môžem sadnúť k zázračnému prístroju, napísať list, ktorý adresát hneď dostane, popri tom nahrávať nejakú pesniičku, ktorá sa hneď môže dostať do uší poslucháčov. Navyše môžem čerpať z odkazu viacerých kapiel, od Beatles po Chiki liki tu-a.
JANA KARAFFOVÁ
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
