polemiku. Tento podpredseda vlády, okrem iného aj pre "vedomostnú spoločnosť", ani netuší, že sformuloval tézu, ktorú na tomto mieste opakujeme už rok a dačo.
Predstava mediálneho života a stavu, ktorú tento vedomostný titan predniesol v sobotu (a Fico rozvinul v nedeľu), je návrat pred rok ´89 aj s ochlpením. Problémy, ktoré Čaplovičovi prekážajú, sú problémami komunistu, čo nechápe, že pravdivý obraz vlády nie je "základnou funkciou" médií, ale pohyblivý terč, ktorý sa javí každému inak podľa pozície, z ktorej sa díva. "Selektívne a neobjektívne informovanie", čo Čaplovičovi vadí, je subjektívny pocit a neexistuje "objektívnejšia" mierka ako výber na voľnom trhu podľa chute či kvality. Ani trh nie je dokonalý a dosť konkurenčný, ale svet, v ktorom všetko konverguje k ideálu, si vybájili iba komunisti. Funkciou médií nie je a nikdy nebude, aby "dostatočne informovali o konkrétnych uzneseniach vlády, o konkrétnych krokoch vlády a parlamentu (...)" a pod. Médiá si vyberajú podľa vlastných kritérií, ktoré sú z podstaty veci (nie vždy k dobru veci) nastavené odlišne, ako ich majú politici.
Profesionalita je, isteže, dôležitá. (Iba politik môže presedieť v parlamente volebné obdobie ako ovca.) Autor tohto textu je napr. lepší profesionál ako Fico alebo šéfovia spravodajstva STV, lebo vie, že návšteva slovenského premiéra napr. v Portugalsku je taká politická miniatúra, že nie je možné, aby to pokrýval redaktor, ktorý má vyrábať SPRÁVY, nie imidž predsedu vlády... Iná vec sú skreslenia, či "polopravdy a lži". Môžu sa vyskytnúť, bohužiaľ, presne tak, ako napr. kradnutie politikov (čoho je asi viac??). Avšak neexistuje jediný argument pre tvrdenie, že zlyhaní tohto typu je v žurnalistickej profesii o milimeter viac ako v ktoromkoľvek inom povolaní. Tá časť hystérie politikov, ktorá nie je komunistického pôvodu, je daná zvýšenou citlivosťou na "kontaktnú" profesiu. Podobne ako pacienti majú "zub" na lekárov, študenti na "profesorov" (učiteľov) a úplne všetci ľudia na politikov. Spýtajte sa sťažovateľov v Štrasburgu, či je väčší problém profesionalita novinárov alebo sudcov.
Myšlienka zaviesť akési novinárske "skúšky", rozprávať iba s "vyštudovanými žurnalistami", vytvoriť "komoru" a podobné nepríčetnosti sú už čisto komunistické deviácie. Čaplovič nechápe, že so slobodným šírením informácií a slobodou slova sa nezlučuje, aby moc diktovala podmienky, za akých sa môže realizovať. Isteže sa brodíme v hroznej nekvalite, možno aj manipuláciách (a pod.). Ale politici, z podstaty delenia (kontroly) moci, sú tí poslední, čo do toho majú čo hovoriť. A najmä nie kolosálne nezmysly, ako že novinári píšu to, čo im prikazujú majitelia. Čaploviča neospravedlňuje ani skutočnosť, že vychádza zo seba a mentálneho profilu Smeru (politiky), kde sluhovia a slúžky bez hlavy a názoru sa klaňajú hlúpemu vodcovi.
PETER SCHUTZ
Autor: LUKOSTRELCI ŽNÚ ÚSPECHY
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
