akciových a finančných trhoch môže mať horšie následky ako vláda Fica do roku 2030. To, čo začalo "čiernym pondelkom", nie je už vôbec sranda. Mráz beží po chrbte, keď analytická elita planéty, ktorú môžete vidieť defilovať napr. na CNBC celý deň (inak je to pasia pozerať, žiadni šašovia z "ekonomického ústavu SAV"), je sama zmätená. Napr. odhady "veľkosti" krízy oscilujú od katastrofy v roku 1929 až po "nachladenie" z internetovej bubliny z roka 1999.
Takpovediac laický komentátor je akoby chytený na hruškách, keďže príznačnosťou situácie je, že je úplne iracionálna. Fakt je ten, že akýsi prepad sa očakával, keďže hypotekárna kríza v USA vycerila zuby už vlani v lete. Pointa je tá, že americká ekonomika, ktorá je stále ďaleko najväčšia a jej zrýchlenia či spomalenia najviac ovplyvňujú ostatný svet, sa vezie už niekoľko rokov na bubline, ktorú podľa expertov predstavuje insolvencia dlžníkov, založená neopatrnou úverovou politikou bánk, čo požičiavali dínom-dánom. (Otázky, že či je možné, aby sa v najkonkurenčnejšom kapitalizme, akým americký je, dostávali na manažérske posty teľatá, a kde zostala akcionárska kontrola, radšej neriešme, lebo pri pomyslení na Slovensko len zblbneme.) Nasledoval prudký pokles realitného trhu. Zbankrotovali niekoľkí poskytovatelia hypoték a do ťažkostí sa dostávajú banky, ku ktorým klesá dôvera, pretože sa nedá vedieť, koľko bezcenných či znehodnotených aktív tohto typu majú vo svojich portfólíách, keďže vtip je v tom, že ony tie riziká vo veľkých balíkoch akcií kupovali. Hlavám veľkých finančných domov, aj európskych, môžeme veriť čokoľvek, len to nie, že povedia pravdu o tom, koľko znehodnotených amerických "papierov" vlastnia. A všetko ďalšie je už psychológia.
Keďže sa verí, že východiskom je reštart US ekonomiky, federálny rezervný systém v utorok dramaticky znížil úrokové sadzby. Vzápätí sa ukázala iracionalita situácie; kým trhy v USA a Európe najprv posilňovali a potom padali opäť, hoci slabšie, hongkongská burza zlepšila index najväčším skokom za desať rokov! Laik by povedal, že aspoň tak dôležité, ako zotavenie USA, bude, či tomu investori a finančníci uveria. Čo sa týka Slovenska, neverte nikomu, kto hovorí, že súčasná kríza nás priamo veľmi nezasiahne. Guvernér Šramko, bankári, politici a analytici nič iného hovoriť nemôžu. Na strane druhej, straty podielových a dôchodkových fondov nie sú dôvodom k panike, ani keby mala americká kríza pokračovať. To sú dlhodobé investície, ktoré prekračujú desaťročia, a ani niekoľkoročné poklesy nemusia nič znamenať. Ak príde svetová recesia, nieže "neovplyvní Slovensko" (Šramko), ale vcucne ho ako čierna diera a mimo zlata aj tak nebudú aktíva, ktoré by si udržali hodnotu. No veľká globálna párty, keď kapitalizmus naučil ľudí zadlžovať sa aj napriek najväčšiemu bohatstvu, aké kedy vlastnili, sa končí zrejme v každom prípade.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.