tlačovým zákonom, ešte nie je dôkazom, že SDKÚ, KDH a SMK mali tentoraz šťastnú ruku. Naopak opäť zahrali slabo. Veľmi to tak vyzerá, že si nastavili vidly a sami na ne nabehnú.
Jediný pohľad do budúcich scenárov a je jasné, že zablokovanie eurozmluvy, ku ktorému dnes v parlamente s vysokou pravdepodobnosťou dôjde, zosmiešni (poškodí) v konečnom dôsledku opozíciu. Keby chcela kauzu vyhrať, predseda SDKÚ by musel zásadne zmeniť svoj pohľad, že dnešok "ešte neznamená, že opozícia Lisabonskú zmluvu nepodporí ani v budúcnosti" a že "hovoríme len o nadchádzajúcej schôdzi". Veci sa majú totiž tak, že táto vygumovaná koalícia situačných "eurohujerov" pokojne vlezie do neplatného hlasovania. A o týždeň si s veľkým prehľadom schváli tlačový zákon, ktorý bude zrejme ešte horší (už len z pomsty), ako by bol bez tejto obštrukcie. Kľúčové je, že vzápätí sa SDKÚ a SMK, dve "najproeurópskejšie" strany Slovenska (a to nielen uslintanou rétorikou, ale aj osobnými väzbami), dostanú pod kolesá obrovského tlaku svojich partnerov z EPP, aby zmluvu z vnútropolitického zápasu vytiahli a v repríze ju už pekne podporili. A pretože variant, že by odolali a išli nadoraz, je úplne nereálny, čo napokon Dzurinda už signalizoval, iba sa zosmiešnia.
Takticky je to hrubka, čo platí i napriek faktu, že principiálne je postup opozície správny. Predovšetkým treba vedieť, že Ficov výrok o "prízemnom vydieraní" je totálna demencia preto, lebo v situácii, keď je potrebná ústavná väčšina a koalícia ju nemá, je základnou kultúrou viesť rokovania. To platí všade, len tam nie, kde vládna garnitúra je mocou ožratá. Opozícia nie je handra, ak niekto chce jej hlasy, tak musí dohodnúť podmienky "do deväťdesiat". To je obyčajná matematika. Vnucovať verejnosti predstavu, že Lisabonská zmluva je akási "non plus ultra", ktorou "sa Slovensko prihlási k európskym hodnotám a tradíciám" (Fico), je nielen servilnosť bruselského pudlíka, ktorý kompenzuje komplexy, že stojí na čele menejcennej koalície, ale aj elementárna neznalosť prostredia, keďže ratifikácia je predmetom politických i ústavných konfliktov v mnohých štátoch. Pričom v niektorých (napr. Česko) sa zámerne volí stratégia "čo najneskôr" v nádeji, že eurozmluva bude odmietnutá v niektorej inej krajine. Blokácia v NR SR dnes ešte nič nezmanená, pretože ratifikačný "deadline", odsúhlasený na summite premiérov, je december 2008.
Vrcholom komédie je, že o "totálnej izolácii celého Slovenska" v prípade nepodpory "reformnej zmluvy, na ktorú čakala celá EÚ dlhé roky", hovorí ten istý Robert Fico,, ktorý o predlohe (ústavnej zmluve) tvrdil, že "ide o vec, ktorej nikto z ľudí nerozumie a nikoho nezaujíma" (jún 2007). To je náš premiér, eurohurvínek-oportunista.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
