trhových vzťahov mesta a dediny, výsad udelených panovníkom a rozvoja obchodných stykov. Obnovili sa kontakty s južnou Európou, rozšírili obchodné styky Uhorska s českými krajinami a Poľskom , aj so západnou Európou, najmä Nemeckom.
Rozvoj východoslovenských miest
V prvej polovici 14. stor. vo východnej časti Slovenska nadobudla veľký význam cesta z Košíc cez Žilinu a Těšín do Vratislavy, Brna a Prahy a Košice sa stavajú strediskom obchodných kontaktov s východnou Európou, s Poľskom a Ruskom. V roku 1347 dostávajú Košice právo skladu - po výsade v r. 1319, ktorej udelením oslobodil mesto od platenia cla na území Abovskej a Zemplínskej stolice, to bolo ďalšie veľmi dôležité privilégium, vďaka ktorému Košice ekonomicky rástli. Právo skladu obnovil Ľudovít I. Veľký r. 1361, s vymedzením na tovar z Poľska a Ruska. Obchod s Poľskom sa v tom období koncentroval na ceste z Košíc cez Levoču do Krakova, a obchod z Ruska po ceste z Košíc na Ľvov. Na týchto obidvoch obchodných trasách do Poľska a Ruska sa vyvinuli Prešov, Bardejov, Veľký Šariš, Sabinov, na významnejšie obchodné mestá. Prešovským "hosťom" (kolonistom) dal panovník Ondrej III. ešte v r. 1299 rovnaké slobody, aké mali nemeckí "hostia" na Spiši a spolu so sabinovskými aj veľkošarišskými ich vyňal spod právomoci šarišského župana a dal im právo mestského súdu. Prešov r. 1374 dostal také práva pri predaji aj kúpe plátna ako remeselníckych výrobkov, aké mal Budín a to bolo veľké privilégium. Okrem toho Prešov dostal od Ľudovíta I. právo vystaviť múry. Dôležitým obchodným centrom východného Slovenska sa stal Bardejov (už r. 13210 sa uvádza ako mesto), r. 1376 sa stáva slobodným kráľovským mestom a dostáva práva Košíc i Budína. Práva mesta Košice dostáva r. 1364 aj Stará Ľubovňa a súčasne bola vyňatá spod právomoci Ľubovnianskeho hradu.
Spor Kežmarku a Levoče
Za Anjouovcov sa rozvíjajú aj spišské mestá, najmä Levoča (r. 1271 sa uvádza ako mesto) nadobudla význam v obchodných stykoch s Poľskom. Právo skladu mala už od Karola Róberta a potvrdili sa jeho nástupcom r.1364. Ako je uvedené v niekoľkých spišských kronikách, Kežmarok bol starším mestom ako Levoča a pre právo skladu vznikol medzi oboma mestami spor, ktorý trval od r. 1358 do r, 1570. Zaplietli sa do neho aj iné spišské mestá a po 222 (!) rokoch spor vyhrala Levoča.
Vývoz zo Slovenska
Vyvážali sa najmä poľnohospodárske produkty a to víno, obilie, dobytok, kovy - zlato, striebro, meď, veď tu bolo vyvinutá banská ťažba. Vývozný obchod sa sústreďoval najmä v mestách s právom skladu, podľa ktorého museli zahraniční kupci vyložiť svoj tovar a ponúknuť ho najprv domácim kupcom. Takýmto spôsobom sa stávali obchodníci najväčších miest na Slovensku sprostredkovateľmi zahraničného tovaru. Bolo ním najmä súkno, hodváb, koreniny, šperky a iné výrobky, dá sa povedať luxusného charakteru. Obchodníci najvýznamnejších východoslovenských miest, najmä Košíc, Levoče, Bardejova, Prešova, navštevovali české, nemecké, rakúske, poľské, flanderské a ruské obchodné strediská. Vďaka týmto stykom kupci spomenutých miest bohatli a predovšetkým oni vytvárali mestský patriciát. Vďaka mestským výsadám bohatli aj mestá, no rast politického a hospodárskeho významu miest na Slovensku v 14. storočí nesúvisel len s rozvojom zahraničného obchodu, ale najmä s upevňovaním trhových vzťahov mesta a vidieka. Potvrdzuje to aj vznik menších trhových stredísk, do ktorých prichádzali predávať svoje výrobky remeselníci a roľníci z najbližšieho okolia.
Remeslá a cechy
V 14. storočí sa uskutočňuje špecializácia remeselnej výroby v mestách, z vidieka do miest prichádzajú remeselníci počas celého storočia. V najväčších obchodných mestách natoľko vzrástol počet remeselníkov, že výroba si vyžiadala usmerňovanie. Vytvárajú sa cechy. Za najstarší cech, ktorý bol ešte bratstvom, sa považuje cech košických kožušníkov - jeho cechová listina je z roku 1307, zachovala sa v odpise zo začiatku 15. storočia.
Cechy mali v rozvoji remeselníckej výroby na našom území významnú úlohu, pretože sa pričiňovali o zvýšenie kvality výrobkov, o správnu distribúciu surovín, i organizáciu práce v remeselníckej výrobe. Je pravda, že v 15. storočí sa v cechoch začínajú objavovať prekážky ďalšieho rozvoja tejto výroby v skostnatenosti a strnulosti na jednom mieste.
Spočiatku remeselníci vyrábali prevažne na objednávku, postupne aj pre miestny trh, kde tieto výrobky aj predávali. So zvyšujúcou sa produkciou bol potrebný už sprostredkovateľ a ním bol obchodník, kramár. Nepredával iba domáce, ale aj dovezené výrobky - tovar dennej potreby, koreniny, predmety pre poľnohospodárstvo, domácnosť. Predávalo sa na trhoch, ktoré zásobovali remeselníci, žijúci v meste konania trhu, ale aj výrobcovia z iných miest a diaľkoví kupci.
Týždenné a výročné trhy sa mohli konať na základe výsad, udelených mestám panovníkovi. Na jarmokoch mohol každý obchodovať a ak malo mesto právo skladu, ako napr. Košice, bol kupec - vezúci svoj tovar do iného mesta a v inej krajine (napr. do Poľska - povinný svoj tovar zložiť a predávať ho najskôr v tom meste. Termíny konania trhov a jarmokov v mestách boli vopred určené. Obchodovalo sa na námestiach, kde obchodníci mali svoje obchodné miestnosti a krámy, búdy. V niektorých mestách sú aj dnes uličky pomenované názvom Krámiky - napr. v Rožňave.
V čase konania trhov a jarmokov platili pre cudzích obchodníkov určité obmedzenia, ako napr. v Bardejove podľa štatútu nesmeli predávať dvojfarebné šaty, pretože vzbudzovali verejné pohoršenie, o viacerých nehovoriac. Dokonca sa takého šaty nesmeli ani nostiť na verejnosti, ba ani ich nesmú šiť a remeselnícke štatúty v Bardejov, Trnave určujú, že sa nesmú ani zdobiť. Podľa bratislavského štatútu krajčírov platilo ustanovenie, že ak by na jarmoku niekto predával novoušité šaty a tieto by neboli majetkom riadnych kupcov, mohli by byť skonfiškované. Zároveň ale dovoľujú takéto šaty predávať starinárom a cudzím majstrom len na jarmokoch. Tieto príkazy ochraňovali domácich remeselníkov a dodržiavali aj miestne zvyklosti.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
