sú komplexne vyšinutí.
Vyhlásenia Borisa Zalu a predovšetkým Mečiara, v ktorých ten prvý nevylúčil a druhý sa vyhrážal, že ak sa neratifikuje zmluva v parlamente, tak "môžeme oznámiť, vážení, že IDEME CEZ REFERENDUM (...)", ukazujú na totálnu dezorientáciu v čase i priestore. Domnienka, že vrcholní slovenskí politici ani netušia, že schvaľovanie v ľudových hlasovaniach je presne koncovka, ktorej sa tvorcovia Lisabonskej zmluvy chcú vyhnúť za každú cenu. Po tom, čo bývalá ústavná zmluva neprešla v dvoch referendách, boli z tejto lisabonskej verzie vyhodené rôzne inštitúty, ktoré by pripomínali štátny útvar (prezident, vlajka, hymna a pod.). A to len preto, aby nikde (mimo Írska, kde je povinné) nebol ani náznak dôvodu ísť do ľudového hlasovania. Obídenie plebiscitov bola alfa a omega stratégie politických a úradníckych elít pri Lisabonskej zmluve.... Až 3. februára 2008 prišli Vladimír Mečiar a Boris Zala, dvaja "noví" Európania, a chcú referendum,. A to so zámerom nahradiť hlasy poslaneckých klubov SDKÚ a SMK. Teda tých, o ktorých sa dá skôr predstaviť, že by korporatívne vstúpili do Smeru, ako to, že by nepodporili Lisabonskú zmluvu.
V mene demokracie treba povedať, že Mečiarov "návrh" si zaslúži podporu. Lisabonská zmluva prevzala z "padlej" euroústavy kritickú väčšinu ustanovení, ktoré zásadne menia deľbu moci medzi národnými (teda tými, ktoré si demokraticky volíme) a nadnárodnými, európskymi inštitúciami. A to jednoznačne smerom k posilneniu "Bruselu", hoci v slovenských médiách sa objavujú neuveriteľné hlúposti o obsahu. Takže referendum je v princípe žiaduce a správne ešte i vtedy, ak ho "vytiahol" Mečiar... Iná vec je, že sa nedá dnes predvídať, ako by dopadlo. Najskôr neplatne pre vysoké kvórum účasti. Pričom naozaj platí, že horšie následky ako Lisabonská zmluva by pre Slovensko malo iba jedno keby práve pod Tatrami neprešla a všade inde áno. To si ani nepredstavujme, čo by nasledovalo....SR nemá inú šancu, iba byť v únii, nech je nedemokratická, socialistická a centralizovaná ako chce.
Našťastie, takáto "dilema" vôbec neleží na stole. Už len preto, lebo horúcich kandidátov na potopenie "Lisabonu" je v Európe dosť. To, čo leží na stole, je naprosto iracionálna dramatizácia, do ktorej ženú ratifikačný proces debilní koaliční politici. Majú na výber ešte 11 mesiacov, kam to môžu odložiť, avšak svojou neuveriteľnou tuposťou, aroganciou, "ješitnosťou", neschopnosťou prijať základné pravidlá politickej hry strhávajú pozornosť k tomu Slovensku, kde má zmluva absolútne jasnú podporu, jasnejšiu než v 90 percentách iných členských štátov. Fico klamal (ako vždy), keď sa vyhrážal, že Brusel je z opozície "zdesený" či "šokovaný". Avšak po týchto referendových ohláškach je možné, že bruselská "euroloby" naozaj začne jačať ako život. Tak to končí, keď divé zvery robia politiku.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
