jeho rodina.
PRAHA. V deň pohrebu Gustáva Heverleho tak odišiel ďalší z pamätníkov Divadla ABC z čias, keď v druhej polovici 50. rokov stál na jeho čele Jan Werich. Jeho filmografia vrátane práce pre televíziu predstavuje cez sedem desiatok titulov. Aj on spojil svoju kariéru s Městskými divadly pražskými (MDP).
Karikatúra a nadsádzka
Otto Lackovič sa narodil 5. apríla 1927 v Hlohovci (okres Trnava). Od roku 1945 prešiel scénami v Nitre, Michalovciach, Prešove a v Žiline. Od roku 1955 pôsobil v pražskom Divadle satiry, premenovanom potom Werichom na Divadlo ABC, a v roku 1962 zostal vo zväzku MDP. Jeho herectvo vynikalo zmyslem pro karikatúru a nadsádzku. Od začiatku 50. rokov spolupracoval s českým a slovenským filmom.
Jeho režisérom bol Klein
Jeho profesný život "poznamenal" režisér Dušan Klein, ktorý ho zaškatuľkoval ako cigána. Klein sa totiž v roku 1953 objavil ešte ako chlapec s Lackovičom v optimistickej filmovej agitke režiséra Jiřího Weissa Můj přítel Fabián. "Pri natáčaní mi hovoril, že pôjde študovať filmovú réžiu a potom ma bude obsadzovať do svojich filmov. Najprv som hral cigána v jeho filme Radikální řez, potom v snímke Kdo se bojí, utíká a do tretice mi ponúkol úlohu rómskeho holiča Pištu," spomínal na to neskôr Lackovič.
Od Kleina sa nechal inšpirovať režisér František Filip a Lackoviča obsadil ako hydinára Fera do seriálu Chalupáři. "Budem na neho spomínať nielen ako na herca, ale i ako na druhého otca, ktorého mi robil práve vo filme Můj přítel Fabián," povedal včera Klein. S Lackovičom naposledy hovoril pred týždňom.
Otto Lackovič hral polesného v známom filme Juraja Jakubiska Nevera po slovensky i v seriáloch Bylo nás pět (1994), Synové a dcery Jakuba skláře, Rodáci, 30 případů majora Zemana a aj vo filmoch Nesmrtelná teta, Trhala fialky dynamitem, Sestřičky či Bumerang.
Otto Lackovič bol ocenený za celoživotné majstrovstvo v dabingu, v sérii o Vinnetuovi daboval napríklad svojim typickým chrapľavým hlasom zloducha Rollinsa.
Silný fajčiar
V 90. rokoch ochorel ako silný fajčiar na rakovinu pľúc. Jeho tvár zdobili mohutné fúzy. Málokto však vedel o jazve na jeho ramene. Bola po priestrele z čias Slovenského národného povstania. V posledných rokoch trávil veľa času na chalupe v Českom raji. Len občas sa objavoval v Divadle Skelet Pavla Trávníčka a potom i v pražskom Divadle na Jezerce - naposledy v minulej sezóne.
"Pokiaľ herec chodí, počuje a vidí, môže hrať do deväťdesiatky. A ja hrám od svojich osemnástich, takže nejakú prax už mám," komentoval to kedysi.
Autor: čtk/r
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
