špeciálne partia okolo Vladimíra Palka. Zmagorený predseda HZDS im totiž "ulovil" tému, s ktorou sa chystajú na marcovú schôdzu uznesenie o vyhlásení referenda o reformnej zmluve.
Na rozdiel od Mečiara, ktorý azda fakt žije v prelude, že hlasovanie ľudu je cesta na prekonanie opozičného bojkotu, pre KDH je referendum nástroj, ktorý by mal potopiť zmluvu na Slovensku. V tomto zmysle sú Palko a spol. nepomerne bližšie realite ako "eurohujer" z Elektry, ktorého by Brusel (a spol.) za jeho "návrh" zrejme zadusil, keby bol trochu životaschopný. KDH a HZDS teda sledujú referendom presne opačné politické ciele, spája ich však niečo, čo teda u HZDS vôbec neprekvapuje, u KDH však predsa len trochu: Nepremyslenosť akcie.
Čitateľ sa zrejme pýta, či autor už viackrát nepísal, že LZ je taká prelomová zmena, a natoľko posúva status quo k 1.máju 2004 (keď sme vstúpili do únie), že referendum je takpovediac vec zachovania charakteru demokracie (ak už teda nevyplýva priamo z ústavy). Veruže áno. Usporiadať referendum by bolo správne a obísť ho je skoro nelegitímne. Tým však nekončíme, ale začíname. Zároveň totiž platí, že Slovensko nemá žiadnu inú (aj vzhľadom na rozklad NATO) geopolitickú alternatívu, ako EÚ. Všetko ostatné je na škále od menejcenného po katastrofálne. To je základ. Na trendy, čo určujú tvár únie, ktorých vyvrcholením je táto zmluva a o ktorých si môžeme myslieť veľa zlého (aj to najhoršie), nemá Slovensko, či pre svoju faktickú, či intelektuálnu malosť, žiadny vplyv. Ber, alebo nechal ležať to je naša pozícia. Doslova. (Darovanému koňovi....) Odchádzajúca, ale stále najvplyvnejšia generácia politikov (Merkelová, Prodi, Barroso, atď) považuje artikuly z Lisabonu za naplnenie svojho poslania či zmyslu života a prípadný ratifikačný kolaps číslo 2 dlhodobo prezentuje ako fatálnu krízu, nešťastie, Armagedon, zrútenie únie. My nepostihnutí si môžeme myslieť, že krachom Lisabonu sa vôbec, ale vôbec nič neudeje. Avšak konzekvencie určujú oni.
Fantazmagorická predstava, že Slovensko by bolo krajinou, ktorá zmluvu potopí, zakladá implikácie, ktorých domýšľanie naozaj nie je na programe dňa. Avšak, ak sa zhodneme na tom, že scenáre, ktoré sú definitívne horšie ako nesprávny a nedemokratický proces ratifikácie, by boli aspoň hypoteticky otvorené, tak zo zásad síce hneď ustupovať nemusíme, ale vážiť dôsledky s maximálnou opatrnosťou je povinnosť. To v prípade KDH nevidieť. Pričom, a to treba vidieť naprosto jasne, v koncovke nebude nič iného, iba ber, alebo nechaj ležať. Nič medzi tým. Slovensko nie je Británia, ba ani Holandsko nie. Napokon, ale nie v poslednom rade: Azda tu niekto nechce predstierať, že absencia referenda o Lisabone by bola ten najväčší kaz na tvári slovenskej demokracie? Sú situácie, z ktorých trvanie na vznešených princípoch vyzerá ako zlá anekdota.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
