vedecká sondážna raketa HotPay-2, na palube ktorej bol aj detektor energetických elektrónov PEEL, zhotovený v košickom Ústave experimentálnej fyziky SAV. Príprav na štart i samotného vypustenia rakety sa zúčastnil aj vedecký pracovník spomenutého ústavu Ing. Ján Baláž, PhD. Raketový projekt HotPay-2 je objektom širokej medzinárodnej spolupráce s účasťou popredných vedeckých pracovísk z Nórska, Švédska, Fínska, Francúzska, Rakúska, USA, Veľkej Británie, Slovenska, Grécka a Bulharska. Objektom výskumu je atmosféra a ionosféra Zeme v arktických polárnych oblastiach, pričom sledovanie geofyzikálnych veličín vedeckými prístrojmi na palube rakety podporila aj sieť škandinávskych pozemných observatórií ALOMAR a EISCAT. Zaznamenané fyzikálne veličiny budú konfrontované aj s údajmi z viacerých vedeckých satelitov, obiehajúcich okolo Zeme.
Elektróny a polárna žiara
Raketa na balistickej trajektórii dosiahla výšku 381 kilometrov a dopadla do vôd severného Atlantiku asi 380 kilometrov severozápadne od ostrova Andoya. Vedecké a technické údaje z paluby rakety boli prijímané v reálnom čase rýchlou rádiotelemetrickou linkou. Slovenský prístroj PEEL (Precipitating Energetic Electrons at high Latitude) pracoval počas celého letu normálne a poskytol cenné vedecké údaje o energetických kozmických elektrónoch, ktoré prenikajú z magnetosféry do arktických oblastí pozdĺž siločiar geomagnetického poľa. Tieto elektróny významne prispievajú k početným fyzikálnym a chemickým procesom v atmosfére, čím sa významne podieľajú na tvorbe nášho životného prostredia. Takpovediac najpopulárnejším efektom kozmických elektrónov v arktickej atmosfére je polárna žiara. Raketový projekt HotPay-2 bol podporovaný Európskym šiestym rámcovým programom FP6-eARI. Vývoj detektora PEEL podporila slovenská Agentúra pre výskum a vývoj (zodpovedným riešiteľom príslušného projektu je prof. Ing. Karel Kudela, DrSc.) a podieľala sa na ňom aj Demokritova univerzita v gréckom Xanthi.
Autor: rm
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
