obličky vypadnú obličkové kamene a uviaznu v močových cestách, veľa pacientov si vraj myslí, že zomiera. Aj ja som skoro skapal od bolesti, keď sa pred dvoma mesiacmi môj obličkový kamienok vydal do sveta.
"Buď ho doma vymočíte alebo vás prijmeme do nemocnice a budeme ho musieť vybrať," znel ortieľ na urologickej pohotovosti. "Podľa röntgenu je síce váš kameň dosť veľký a navyše špicatý, ale pacienti už vymočili také všelijaké kamene, že by ste sa čudovali. Takže šanca je vždy. Veľa pite a na WC striehnite, či z vás dačo nevypadne a neštrngne, môže to byť kameň. Nespláchnite ho, treba ho doniesť," motivovali a inštruovali ma.
Tak som veľa pil. Aj 5 litrov vody a urologického čaju denne. Často som navštevoval toaletu. Ale nič.
"Zbytočne veľa vypiješ, keď piješ priebežne. Musíš veľa vypiť naraz, za čo najkratší čas, koľko vládzeš. A zdržiavať, kým môžeš, aby bol prúd čo najsilnejší. Najlepšie potom ešte pobehať hore - dole schodmi alebo poskákať na švihadle, aby sa kameň pohol," poradila mi kamarátka, ktorá sa tak v minulosti kamienka zbavila.
Aj tri litre za polhodinu som vychľastal! Ďalšiu hodinu som behal po schodoch po sídlisku i 8-poschodovom paneláku. Prúd som mal ako hasič. Ani tak zo mňa žiadny drahokam nevypadol.
"Nepite minerálky, ani bublinkové vody. Najlepšia je voda z vodovodu," odporučili mi v lekárni.
Všetky čaje aj vody, i tá z vodovodu sa mi už po tých litroch zhnusila, blééé. Efekt žiadny.
"Pi pivo Plzeň, vraj má na obličkové kamene dobrý vplyv," potešil ma kamoš, ktorého kameňu údajne konzumácia tohto piva pomohla von.
Ani pivo nepomohlo. Aspoň šmakovalo, hehe. Len som bol potom dakus mútny.
Mesiac a pol som len nasával. Zo 200 litrov tekutín som za 50 dní prijal aj vydal. Podľa röntgenu sa kameň pohol len pár centimetrov. Mrcha lenivá.
Tak ma zobrali do nemocnice a postrkali do mňa škaredé hadičky... Aj by som vám opísal, čo a ako presne mi robili. Ale osoby, ktorým som to už rozprával, nereagovali pozitívne, ba prerušovali ma, aby som prestal, že ďalej nechcú vedieť...
Kameň mi vzali kvôli rozboru. Už sa mi za ním aj cnie, lebo prežili sme spolu dosť a vytvoril som si k nemu vzťah. Bol mi ako syn. Však to aj bolo ako pôrod.
Ešteže mi nostalgiu rýchlo zahnali ultrazvukovým nálezom ďalších troch kamienkov v obličke! Zatiaľ vegetujú, von sa nechystajú, ďalšia kolika ešte nehrozí. Kým sa z troch orieškov pre Popolušku niečo vykľuje, v nemocnici mi ich asi skúsia rozstrieľať lejzrom ako vo Hviezdnych vojnách.
Ak to nevyjde, kolektív na urologickom oddelení som si obľúbil a vždy sa tam rád vrátim. Čo už s vami, kamienky, veď ste moje.
Autor: Jaroslav V. VRABEC
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
