(dvojkomorový parlament) čaká na dnešnom spoločnom zasadaní prvý pokus zvoliť nástupcu Václava Klausa. Bude ním buď Václav Klaus, alebo Jan Švejnar, alebo... Teoreticky môže byť aj niekto tretí, pokiaľ táto prvá voľba skončí nezvolením ani jedného.
Aj keď sa hlava českého štátu volí nepriamo, takže cirkus pre voličov je akosi zbytočný, spojené sily politických strán a médií vyrobili z udalosti šou prvej triedy. Samozrejme, leví diel zásluh náleží aj kandidátom. Klaus je veľký herec a Švejnar, emigrant, ktorý prežil celý dospelý život v USA, prispel prvkami typicky americkej kampane (v miniatúrnom vydaní, samozrejme). Výsledkom sú dva mesiace mediálneho humbugu a tiež potenciálnych politických dôsledkov, čo násobne (rádovo) prevyšujú samotný význam prezidentskej funkcie, ktorá mimo menovania centrálnych bankárov a sudcov obsahuje už len ceremoniálne právomoci.
Tisíckrát viac ako o kompetenciách a moci je stret Klaus-Švejnar zrážkou symbolov. Táto voľba je posledná príležitosť českých liberálnych intelektuálov ponížiť, poraziť Klausa, ktorého úprimne nenávidia najmä preto, že je ešte väčší intelektuál ako oni a hlása zo svojej pozície aj nekonformné, politicky nekorektné názory. Jana Švejnara vymysleli po tom, čo žiadneho iného "Antiklausa", na ktorom by sa mohla vygenerovať širšia zhoda, nenašli. Niežeby sa dalo Klausa podozrievať, že so svojimi ideovými odporcami nakladal v politickom boji korektnejšie ako oni s ním, ale nasadením "spoločenstva pravdy a lásky" (to sú tí "havlovci") a vývojom bola prezidentská voľba odklonená do zásadného sporu o interpretáciu československej transformácie. Ku ktorej sa Klaus, bez schopnosti sebareflexie (aj) za chyby, autorsky jednoznačne hlási. A keďže (kedysi??) liberálny ekonóm Švejnar dobrovoľne prijal rolu "Antiklausa", teda kandidáta koalície kritikov transformácie a prevzal aj ich výklad dejín a reforiem, zvolenie Klausa je v záujme kontinuity a odkazu Novembra ´89. Čo je, iste, hrozne paradoxné, ak pri "zrode" Švejnara stáli "havlovské" kruhy a sám Václav Havel.
To je jeden bank, ktorý je v hre, druhý a takpovediac hmatateľný je (viacmenej) prežitie vládnej koalície. Zelení, ktorí sú jej najmenšou stranou (6 poslancov, ODS má 81!), majú iste pravdu, že spoločný kandidát na prezidenta nie je súčasťou koaličnej zmluvy. Avšak to, že oni "vymysleli" a postavili Švejnara proti tej ODS, ktorá im dala veľkorysé vládne podmienky (4 ministri!), pričom pád otca zakladateľa a čestného predsedu Klausa by ODS evidentne destabilizoval, ak úplne nerozbil, je jednoducho politicky absurdný krok. A podpora rozcválanej, divokej ľavice Paroubek-KSČM. Zvolenie Švejnara, ktorého "ochota prispôsobiť ponuku dopytu, podľa učebníc marketingu, sa ukazuje byť nekonečná" (komentátor Čermák), si môže v tejto konštelácii želať iba samovrah-masochista-blázon.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
