spomína aj Spišská Sobota, ktorá sa po druhej svetovej vojne stala súčasťou dnešného Popradu. Oproti iným usadlostiam v okolí mala najpriaznivejšie podmienky pre svoj rozvoj.
Život pod V. Tatrami sa nezastavil ani po vpáde Tatárov v roku 1341, ktorí tamojší ľud v prevažnej miere vyvraždili a plienili všetko čo im prišlo do cesty. Spolu so Slovákmi sa martýrmi stali aj niektorí nemeckí kolonisti, ktorí tam prišli ešte vpádom tatárov.
Z dvoch obcí jedna
Uhorský kráľ Belo IV. povolal do Uhorska ďalších kolonistov, od ktorých očakával, že pomôžu územie zaľudniť a prispejú k rozvoju regiónu. Nemeckí kolonisti si v tesnej blízkosti slovenskej dediny vybudovali svoju a pomenovali ju "Hora svätého Juraja - Georgenberg". V druhej polovici 13 stor. splynuli obidve v jednu usadlosť a časom dostalo pomenovanie Spišská Sobota. Nemeckí osadníci nadobudli sľúbené výsady, ktoré sa vymanilo spod vplyvu zemepánov a Spišskej župy. V usadlosti nastali priaznivejšie podmienky pre rozvoj remesiel, obchodu a tranzitu tovarov. Až do polovice 19. stor. sa tam konali týždenné sobotňajšie trhy a štyri jarmoky do roka. Podľa sobotných trhov dostalo mestečko pomenovanie Spišská Sobota.
O tom, že v okolí Spišskej Soboty prúdil čulý život najlepšie dokumentujú mnohé archeologické nálezy a historické udalosti na neďalekej Myšej hôrke, Gánovciach a potvrdzuje to aj najnovší vzácny nález v Matejovciach. V júni roku 2006 sa tam našla hrobka bohatého náčelníka germánskeho kmeňa z tretieho storočia. Tieto kmene na uvedenom území žili a splynuli s ostatným obyvateľstvom - Slovanmi. Hrobka už v minulosti bola vykradnutá, napriek tomu má veľkú hodnotu. Tento nález historici prirovnávajú k Tutanchamónovej hrobke a v Európe sa takýto nález nevyskytol 30 rokov. Dejiny S. Soboty siahajú až do predhistorického obdobia a pomáhajú dotvoriť ucelený pohľad na históriu Popradu.
Pamiatková rezervácia
Do konca 19. stor. sa z piatich mestečiek, ktoré dali základ dnešného Popradu, najrýchlejšie rozvíjala Spišská Sobota. Až po výstavbe železničnej trate a zastávky v Poprade a presmerovanie štátnej cesty cez Poprad stratila Sobota priority a tie na seba začal preberať Poprad. Od prinavrátenia Spišskej Soboty spod Provincie 16 spišských miest pod Spišskú župu sa stala slúžnovským okresom, ktorý tam pretrvával ešte aj v prvých rokoch po vzniku prvej ČSR. Postupne sa tejto úlohy začal zmocňovať Poprad až sa od roku 1945 stala S. Sobota súčasťou dnešného Popradu.
V roku 1950 sa celé vzácne mestečko Spišská Sobota stala Pamiatkovou rezerváciou. O prvej zmienky o nej v roku 1256 vždy bola pýchou Spiša a známa v širokom okolí pre svoje remeselné cechy, obchod, trhy a spoločenskou vyspelosťou obyvateľstva. V rozvoji mestečko pokračovalo aj počas poľského zálohu, od roku 1412 - 1772, čiže 360 rokov. Vtedy spolupracovala s vyspelými mestami v Poľsku, ale aj v Uhorsku.
Gotické domy
Historickou vzácnosťou Spišskej Soboty je trojuholníkové námestie obklopené prevažne jednoposchodovými gotickými domami postavenými na úzkych parcelách. Múry sú z kameňa alebo valkov zakončené vysokými sedlovými strechami, pokryté šindľom. Domy boli postavené od 15. do 17. storočia. Postupnými opravami sa strácala ich gotická podoba a naberali prvky renesancie a baroka. Na historickom námestí sa do polovice 19. storočia konali povestné sobotňajšie trhy a štyri jarmoky.
Uprostred námestia sa nachádza dominantný r. k. kostol Svätého Juraja pôvodne postavený v neskororománskom slohu v roku 1270. Vo svätyni je umiestnený gotický oltár od majstra Pavla z Levoče uprostred s veľkým vyobrazením sv. Juraja, patróna kostola, pod ktorým sa nachádza zobrazenie poslednej večere. Ozdobou námestia je renesančná zvonica z roku 1598, v ktorej sú umiestnené tri pôvodné zvony. Okrem katolíckeho je tam aj evanjelický kostol z r. 1777, ktorý zakončuje radovú zástavbu z južnej strany námestia.
Návštevníkov S. Soboty zaujme neskorobarokový stĺp "Immaculaty - Nepoškvrnenej" z obdobia, keď zálohované spišské mestečká Poľsku boli prinavrátené v roku 1772 znova Uhorsku. V strede námestia je mestský dom postavený v roku 1775, keď na jeho poschodí sídlila mestská správa a na prízemí bol sklad obilia.
Mestečko nemalo kamenné hradby. Nahradzovali ich špeciálne upravené zadné trakty domov a ostatných budov, ktoré vytvorili súvislý ochranný celok mesta. Rušné 17. storočie donútilo mešťanov obranný systém vylepšiť a spevniť a v tom čase sa vytvorili štyri mestské brány.
Mestečko obhospodarovalo pomerne malý kataster zaberajúci približne 614 ha pôdy. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, obchodovaním, rybárstvom, varením piva a pálením pálenky. Na patričnej úrovni boli remeslá a najmä tkanie plátna.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
