Slovensko v tom, že o Česku budeme v správach a vo verejnom priestore počuť asi tak o 40 či 30 percent viac, ako keby zvíťazil súper Švejnar či niekto iný. Taký je rozmer Klausa, vedno s Havlom bezpochyby najmarkantnejšej figúry nielen českej, ale celej postkomunistickej transformácie.
Keďže Klaus je cynický realista, metódy, ktorými (doslova) "jeho" ODS mu prekliesnila cestu k repríze, ho na svedomí veľmi hrýzť nebudú. Napokon, konkurenčný tábor si nepočínal o nič viac transparentne či menej bezohľadne, a keby vyhral Švejnar, takisto by platilo, že na jeho mandáte leží veľký tieň korupcie (inak by vo verejnej voľbe ani s podporou KSČM zvolený byť nemohol). Tieň však padá na Klausa, pretože ak poslanec, ktorý je 18 rokov členom ČSSD, za ktorú štyrikrát kdesi kandidoval, mu verejne odovzdá rozhodujúci hlas, tak isteže tie pohnútky môžu byť aj veľmi rozmanité. Napríklad vnútorný konflikt v ČSSD, podobný, aký pred 5 rokmi pochoval v rovnakej situácii expredsedu Zemana, či dokonca aj osobné presvedčenie, že Klaus je lepší a nenechá si pretlačiť svedomie. Ale úplatok vyzerá ako najpravdepodobnejší variant, to si povedzme. Zvlášť vtedy, keď "pre istotu" ešte ochorela jedna poslankyňa zelených, ktorá tým, že nedošla, znížila kvórum, čím vlastne "vytvorila" druhý, rezervný hlas Morálne súdy by však boli pokrytecké, pomery vo svete, ani vo svete českej politiky, si Klaus nevymyslel (hoci sa mu pripisuje, že ich spolutvoril). Nech súdi ten, kto by mal 140 hlasov na funkciu prezidenta a stoštyridsiaty prvý, potenciálne "kúpený", by odkopol v situácii, keď opozičná strana vedie zápas ešte zákernejšie.
To, že metódy organizovaného zločinu prenikli až do procesu voľby hlavy štátu, čo sa v pražských médiách konštatuje už ako banalita, by malo vystrašiť českých voličov, lebo ide o ich vrecká v konečnom dôsledku. Potešiť, tých rozumnejších, naopak môže to, že obrovské napätie v koalícii, čo vyvolali zelení kobercovým náletom proti Klausovi, ikone ODS, vláda azda prežije, čo by s vysokou pravdepodobnosťou neplatilo, keby bol koniec nejaký odlišný. Personálna únia Topolánek-Bursík, na ktorej vláda stojí (keďže tretí predseda Čunek je sprofanovaný podozreniami z korupcie), je však veľmi poškodená. Konflikt na ľavici medzi Paroubkom a komunistami, ktorých ultimátum za hlasy Švejnarovi (potopenie amerického radaru v parlamente) zelení odmietli, nebude mať, naopak, dlhé trvanie. ČSSD môže byť ešte rada, že KSČM zostala pri verejnej voľbe, lebo v tajnej by Klaus od komunistov chytil tri či päť "prirodzených" hlasov. "Prirodzené" podľa Topolánka sú také, ako by boli odovzdané bez nátlaku straníckych centrál. V tom sa nemýli a z tohto hľadiska je aj pochybne dosiahnutý výsledok spravodlivý.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
