presne pred rokom, keď sa NR SR začala blížiť k deklarácii, akú neprijali nikde a nikto iný.
Len pre osvieženie pamäti: Napr. Kubiš na zahraničnom výbore oznámil, že kolega Vuk Draškovič sa mu zveril, že referendum o ústave bolo zmanipulované.... (To je na tri demisie, nie na jednu.) Vrcholom srandy zostane, že ten istý zahraničný výbor najprv JEDNOMYSEĽNE schválil tzv. Ahtisaariho plán, ktorý o mesiac (až im vysvetlili, čo to je) odmietli spomínanou deklaráciou.... Hahaha. A stanovisko SDKÚ, ktorá ako prvá (SNS sa nepočíta) zakričala, že Slovensko nemá uznať Kosovo bez súhlasu Srbska, minister Kubiš označil ako také, nad ktorým sa celá EÚ zdesila a viedlo by SR "do izolácie".
No. Po summite MZV únie, ktorý Kubiš včera absolvoval, by sa mal Dzurindovi ospravedlniť. Kosovo v nedeľu vyhlásilo nezávislosť a Slovensko sa môže zachovať slobodne. Teda nový štát aj neuznať a urobiť tak proti názoru väčšiny únie. Psychóza okolo kosovskej deklarácie, ktorá sama osebe zostáva i po roku výronom provinčnej malosti, bola síce iracionálna, avšak dnes, po roku, sa vyníma predsa len v inom svetle. To treba uznať a prízvukovať, že odtrhnutie Kosova zasadilo spoločnej zahraničnej politike únie novú ranu do tyla. Skutočnosť, že ministri ZV nedokázali v Bruseli sformulovať jednotný názor okrem toho, že "kosovský parlament vyhlásil nezávislosť" (hahaha) a ponechali štátom voľnú ruku, je logickým dôsledkom plurality individuálnych národných skúseností a preferencií, ktoré únia nedokázala vtesnať pod najmenšieho spoločného menovateľa. Toto parádne zlyhanie je len ďalším poučením, že zjednocovať zahraničné politiky a podriaďovať ich centrálnemu veleniu v Bruseli je omyl.
Už tu bolo napísané, že problém Kosova nemá dobré riešenie. Princípy štátnej zvrchovanosti a tzv. sebaurčovacieho práva sú dve bralá, stojace proti sebe. Voči názoru, že amputácia územia proti vôli štátu búra medzinárodné právo, stoja nepredstaviteľné ukrutnosti, čo sa v regióne udiali. S pravidlami 20. storočia sa z tohoto nevysomárime a kým uznáme, že toto je iný svet, spontánny vývoj zrejme predurčí nové odpovede. Objektívne "správne" riešenie neexistuje. Nemusia sa mýliť tí, ktorí sa neboja ani tak precedensu akejsi reprízy niekde v Abcházii, ale odtabuizovania štátnej suverenity ako princípu. Pochybnosti a fóbie, napr. i Slovenska, má rozohnať pasáž, na ktorej ešte bola minimálna zhoda, že "nový štatút Kosova zostane prípadom sui generis, ktorý nezakladá žiadny precedens". Ručiť by za to malo päť mocností: USA, Británia, Nemecko, Francúzsko a Taliansko, ktoré sa na tomto srbskom Trianone takto proste takto dohodli. Ostatní, vrátane Rusov, to musia vziať na vedomie. A my si môžeme len gratulovať, že riešenia, ktoré zrejme nie sú ideálne, ale nejaké byť musia, nediktujú diktatúry a tyranie, ale demokracie.
PETER SCHUTZ
"Odtrhnutie Kosova zasadilo spoločnej zahraničnej politike únie novú ranu do tyla."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
