vesmírny let tohto raketoplánu, ktorý po niekoľkonásobnom odklade odštartoval 7. februára. Tento let, označený STS-122, má mimoriadny význam najmä pre Európu, pretože sa splnil hlavný cieľ letu, a to doprava európskeho laboratória Columbus k medzinárodnej vesmírnej stanici ISS a spojenie laboratória so stanicou. Atlantis odštartoval 7. februára so sedemčlennou posádkou, v ktorej boli aj dvaja astronauti Európskej vesmírnej agentúry ESA, a to Hans Schlegel a Léopold Eyharts. Laboratórium Columbus bolo k ISS pripojené počas prvej z troch vesmírnych "vychádzok". Z nákladného priestoru raketoplánu Atlantis, ukotveného k ISS, bolo laboratórium vyzdvihnuté a k ISS presunuté robotickým ramenom, ktoré zvnútra stanice riadil astronaut L. Eyhardts. Vo voľnom vesmíre pracovali na inštalácii laboratória Columbus astronauti Rex Walheim a Stanley Love. Obaja astronauti strávili vo svojich skafandroch vo vesmíre temer osem hodín. Európske laboratórium bolo pripojené k jednému z uzlov modulu Harmony.
Columbus je multifunkčné laboratórium
Laboratórium Columbus je najväčším príspevkom európskej agentúry ESA k činnosti stanice ISS. Predpokladá sa, že táto stanica bude slúžiť vedcom na Zemi, v spolupráci s astronautmi na palube ISS, slúžiť aspoň desať rokov, pričom umožní vykonať tisíce experimentov v rôznych oblastiach. Všetky tieto experimenty sa budú konať v beztiažových vesmírnych podmienkach, čo umožní "očistiť" experimenty od vplyvu zemskej gravitácie. Aby sa znížili náklady na vývoj laboratória a zvýšila spoľahlivosť jeho systémov, má Columbus rovnakú základnú štruktúru a rovnaké systémy ako viacúčelový logistický modul MPLM, vyvinutý pre ISS Talianskou vesmírnou agentúrou. Vo vnútri laboratória Columbus je dostatok priestoru pre desať štandardizovaných regálov ISPR (International Standard Payload Racks) pre vedecké prístroje. Každý takýto regál je veľký približne ako telefónna búdka a môže fungovať ako samostatné laboratórium s vlastným elektrickým napájaním a chladiacim systémom, ako aj so zariadeniami na prenos obrazu a údajov na pozemné stanice. Osem takýchto regálov je umiestnených po bokoch laboratória, dva sú na strope (v beztiažovom stave však pojem "strop" vlastne prestáva mať zmysel). Už pri štarte bolo laboratórium Columbus vystrojených päť takýchto regálov. V prvom sú umiestnené prístroje pre projekt Biolab, v rámci ktorého sa budú vo vesmírnych podmienkach študovať mikroorganizmy, bunky, tkanivové kultúry a prípadne aj malé rastliny a hmyz. V druhom je umiestnené zariadenie EPM (European Physiology Module), ktoré bude slúžiť na vyšetrovanie vplyvu dlhodobých kozmických letov na ľudský organizmus. Experimenty, vykonávané v tomto zariadení, by mali prispieť k osvetleniu príčin úbytku kostnej hmoty, porúch rovnováhy a iných porúch u astronautov. Tretí regál je vystrojený zariadeniami pre experiment FSL (Fluid science Laboratory, čiže laboratórium vied o kvapalinách), ktorý umožní študovať zvláštne správanie sa kvapalín v beztiažovom stave. Tieto experimenty môžu priniesť výsledky, ktoré sa budú dať uplatniť aj tu na Zemi. Pôjde napríklad o vývoj lepších metód na dekontamináciu po znečistení životného prostredia ropnými produktmi a dokonca aj o skvalitnenie výroby optických šošoviek. Ďalší regál, označený skratkou EDR (European Drawer Rack), je vlastne modulárnym nosičom pre experimenty v rôznych oblastiach a do jeho štandardizovaných zásuviek a skriniek možno uložiť rôzne prístroje. Regál ETC (European Transport Carrier) bude slúžiť ako akýsi vesmírny pracovný stôl a budú v ňom aj odkladacie priestory. Na vonkajšom plášti laboratória Columbus sú štyri montážne body pre externé prístroje. Tieto prístroje umožnia vykonávať rôzne experimenty v podmienkach vesmírneho vákua. Prvé externé prístroje, ktoré budú na vonkajšiu stranu upevnené, majú označenie EuTEF a SOLAR. Pod skratkou EuTEF (European Technology Exposure Facility) sa skrýva zariadenie, umožňujúce konať experimenty v o vesmírnom prostredí. Zariadenie SOLAR obsahuje tri vedecké prístroje na štúdium javov, súvisiacich s činnosťou Slnka. Experimenty v laboratóriu Columbus budú riadiť európski vedci z niekoľkých užívateľských centier, prípadne priamo zo svojich pozemských laboratórií. Celú činnosť laboratória bude koordinovať pozemné riadiace stredisko v nemeckom Oberpfaffenhofene. Predpokladá sa, že počas desaťročnej činnosti laboratória Columbus v ňom vykonajú experimenty stovky, ba možno až tisíce vedcov a výskumných pracovníkov.
Laboratórium nad nami
Spomeňme ešte niekoľko technických údajov o laboratóriu Columbus. Tento modul má tvar valca, ktorého najväčší priemer je 4 477 mm a dĺžka je 6 871 mm. Celkový vnútorný objem laboratória je 75 kubických metrov, spomenuté regály s prístrojmi zaberajú spolu objem 25 kubických metrov. Hmotnosť prázdneho laboratória je 10 275 kg, maximálna hmotnosť na obežnej dráhe je 21 000 kg. Každý zo štandardných regálov môže mať spolu s prístrojmi hmotnosť najviac 998 kg. Teplota vnútri laboratória sa bude udržiavať v rozmedzí od 16 do 27 stupňov Celzia. Hlavným výrobcom laboratória, ktoré je pomenované po slávnom moreplavcovi a objaviteľovi Krištofovi Kolumbusovi, je koncern EADS Space Transportation. Mimochodom, ak túto stranu čítate šesť minút po poludní, tak vedzte, že medzinárodná vesmírna stanica ISS s pripojeným európskym laboratóriom Columbus prelietava práve severne od Košíc (za tmy by ju bolo vidno).
Autor: rm
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
