sieti asi hodinu po tom, čo autor dopísal jeden stĺpček na túto tému a veľmi sa tešil, že SDKÚ má na týždeň z krku. No zbohom. Nepíše sa o nich komfortne.
Z iných krajín je skúsenosť, že takáto výzva je buď posledný výkrik straníckeho outsidera, čo padá v hierarchii (stráca na vplyve a klientoch) a chytá sa slamky, alebo štartovný výstrel do veľkého konfliktu. No. To, že v SDKÚ sa stupňujú neurotické príznaky, nie je správa včerajška. Veľkou hádkou prešli napr. v kauze Ficovej vinice, v ktorej dostal premiér zabrať, že údajne nezvládol prezentáciu, čoho dôsledkom mala byť absurdná situácia, že politikovi, o ktorom bolo zverejnené, že nadobudol netransparentný majetok, ešte stúpli preferencie. A tomu, kto to zverejnil, padli (resp. nestúpli). I na okresoch čelí Dzurinda tu a tam nájazdom, čo vtedy, keď mal moc, zvykom nebývalo. To všetko však nie je viac, ako próza opozičného života.
Liška, ktorému hrozí len akási väčšia nepríjemnosť, teda neospravedlnenie plebejskej dovolenky na Tenerife v behu rokovania parlamentu, však teraz vybuchuje ako sopka. Je bez diskusie, že predohrou sú Trenčianske Teplice, kde bývalý sponzor SDKÚ Závodský verejne vybubnoval vystúpenie zo strany, lebo "nesúhlasí s tým, AKO SDKÚ rozkráda Teplice". (Všimnite si to "ako" prekáža mu spôsob. Asi sa to dá robiť aj lepšie.) Nepodstatná je ale otázka, či spor o dividendy v TT, kde exprimátor Trenčína Liška tvoria s podnikateľom Závodským údajne dlhoročný tandem, je hĺbkovou príčinou, alebo iba jedným z frontov vzťahovej vojny. Takisto nie je zaujímavé (hoci to tak vyzerá), kto posunul Markíze informáciu o platbách podpredsedu Horta vlastnému synovi za tlmočnícku výpomoc na výletoch financovaných NR SR. Podstatnejšie je, že vyžarovanie stability ako-tak najkonzistentnejšie pôsobiacej opozičnej strany je v ruinách a teraz pôjde o to, či pravdivý obraz SDKÚ uvidíme v celistvosti, alebo to celé ešte dokážu zahrabať pod koberec. Ak má Liška nejakú podporu v poslaneckom klube, platí skôr to prvé, inak si Dzurinda rýchlo zjedná pokoj.
Povedať o SDKÚ, že je neštandardná, vyzerá temer ako rúhanie, ale napr. hermetická uzavretosť, s akou si strážia "vnútorné veci", veľmi pripomína HZDS či Smer. V normálnych stranách pravice, napr. českej ODS či nemeckej CDU sú transparentné krídla, resp. regionálne zoskupenia, a kto ich vedie. SDKÚ, verné slovenskej mentalite, dusí v sebe, čo môže. Je prirodzené, že falošná jednota a svornosť, vytesnené napätia, a to najmä po neuskutočnenej povolebnej dezinfekcii, zrazu buchnú. Alebo len prasknú puk. A potom zase ticho. Preferencie im v tejto chvíli, ďaleko do volieb, spokojne môžu padať. Len aby zo skrumáže nevyšli ďalšie nezávislé "bludičky Julie" po parlamente. Na Martinákovú sme ešte celkom nezabudli.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
