inventára kníh kupca Galena 21. 1583 sa dozvedáme, že učebnice boli vtedy trojjazyčné - české, nemecké a maďarské.
Galen predával kancionály (spevníky náboženských piesní), modlitebné knižky, evanjeliá, epištoly a knihy o živote Ježiša Krista a svätých tiež v troch jazykoch, tiež pre široké vrstvy obyvateľov veľmi obľúbené snáre. Predával aj traktáty a klasickú literatúru, ktorá bola najmä v latinčine a nemčine.
Vydržiavali spoločného učiteľa
V Košiciach vydržiavali spoločného učiteľa všetky tri národnosti. V školách sa používali pre slovenské deti české šlabikáre a knihy ako vzor a vyučovalo sa vo východoslovenčine. V nej mesto vydávalo vyhlášky, nariadenia a zákony, tiež aj nariadenia panovníka, vojenského veliteľa a úradov. Medzi najstaršie šlabikáre patria šlabikáre pre katolícke školy z roku 1725, "Prvá čítanka pre ľudové školy" vyšla v roku 1891 v slovenskom jazyku, "Čítanka malých pre 1. triedu katolíckych ľudových škôl" v roku 1888.
Prvá nová škola
Prvá novopostavená jedenásťtriedna ľudová škola v Košiciach podľa zásad moderného školstva, ktorú malo od roku 1897 v správe mesto, bola na terajšej Hviezdoslavovej ulici. Dnes je v budove Verejná knižnica J. Bocatia. (Humanistický básnik, knihovník a historiograf G. Bethlena bol tiež rektorom gymnázia).
Riaditeľom tejto školy po vzniku ČSR bol Ján Obdržálek, tiež jedna z vynikajúcich osobností školstva. V regionálnej tlači je správa z 31. marca 1921 o zasadení prvej lipy slobody na dvore školy, ktorá bola oslavou slobody Slovákov a Čechov. Žiaci ozdobili lipu vlajkami a ružami a každý hodil do jamy, kde zasadili lipu, hrsť hliny. Riaditeľ školy mal na dvore príhovor o lipe ako symbole Slovanov a o význame sadenia líp slobody a celkove o výsadbe zelene. Lipu sme nenašli, na vzhľade budovy nevidno, že by sa na nej výrazne podpísal čas. V nej vyvíjali činnosť bábkovo-herecký, spevácky a hudobný súbor, ktoré účinkovali aj pre verejnosť a časté boli výstavy výtvarných žiackych prác z celého Slovenska. V škole boli aj prednášky pre učiteľov vidieckych škôl v rámci náukobehu, aby vedeli správne usmerniť dorast aj rodičov ako "vodcovia ľudu" v mieste svojho pôsobenia.
Učiteľské tradície
Všetky školy v Košiciach, nielen ľudové, mali vynikajúcich učiteľov. Neboli iba pedagógmi v škole, ale aj autormi a zostavovateľmi učebníc, publicistami a verejnými činiteľmi. Učebnice mnohých košických autorov boli uznávané celoštátne a udelili im povolenie na používanie v celom Uhorsku, Košičan, školský inšpektor K. Verédy, zostavil prvú pedagogickú encyklopédiu (vyšla r. 1886).
V Košiciach bolo v minulosti niekoľko učiteľských rodín, kde sa toto povolanie stalo rodinnou tradíciou. Uvádza ich medzi košickými osobnosťami Dr. Mária Mihóková. Boli to napr. rodiny Gruszova, Gyurászova, Markova, Schwartzova. Jej jednotliví členovia, ako napr. rodiny Markovej, v ktorej boli štyri dcéry, pôsobili aj mimo Košíc, tak isto z rodiny Gruszovej. Karol Grusz (1804 - 1885) pochádzal z učiteľskej rodiny a učiteľmi boli aj jeho bratia Ján a Konštantín. Karol Grusz viedol predmestskú opatrovňu Ferdinandeum, bol učiteľom a riaditeľom Predmestskej ľudovej školy, kde vyučoval po slovensky. Fridrich Grusz (1860) bol synom učiteľa Jána Grusza. Narodil sa vo Vyšnej Myšli, pôsobil v Košiciach v troch školách externe, aj v biskupskom seminári, kde vyučoval metodiku vyučovania a na súkromnej dievčenskej škole M. Hübnerovej. Bol aj členom mestského zastupiteľstva a riaditeľom Občianskeho kasína. Leopold Grusz (1871) ako kňaz ostrihomskej diecézy bol katechétom na gymnáziu v Budapešti, potom učil na košickom učiteľskom ústave a bol riaditeľom nemeckej meštianskej školy v Gelnici. Bol aj publicistom, napísal historické štúdie o živote grófa J. Dessewffyho a štúdie z detskej psychológie.
Z rodiny Gyurászovej, kde sa tradovalo učiteľské povolanie, bola učiteľkou nemčiny, dejepisu a ručných prác Izabela a pedagogiku prednášal na dievčenskom učiteľskom ústave Júius Gyurász. Ľudovít Marko (1835) pochádzal z Levoče, kde po absolvovaní gymnázia a učiteľského ústavu aj pôsobil do roku 1867, keď sa presťahoval do Košíc, kde bol riaditeľom dievčenskej ľudovej školy. Špecializoval sa na telesnú výchovu a predagogiku, zostavil metodiku vyučovania telocviku pre učiteľov. Táto vyšla v dvoch vydaniach v Budapešti a získala celoštátne uznanie ako prvá učebnica telocviku. Jeho materinská reč bola nemčina a v učiteľskej práci používal slovenčinu. Jeho štyri dcéry - Mária, Lujza, Leopoldína a Štefánia, boli učiteľky. Učitelia boli aj v rodine Schwartzovej v Košiciach, v ktorej je pozoruhodné to, že Leopold Schwartz (1851) bol verný jednej škole, a to židovskej ľudovej škole, kde vyučoval 36 rokov.
(som)
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
