obdobia. Liškove artikuly proti Dzurindovi, cez víkend už zásadne oslabené, sú popri paľbe "bandy štyroch" obyčajná opereta. Katastrofické scenáre, najmä v projekcii na KDH a volebný rok 2010, sú hrozba najočividnejšia. Všetky možné dôsledky sa však nedajú predvídať. Politická realita sa posunula vo viacerých rovinách a hypotetická ústavná väčšina Smer-SNS v nejakej temnej budúcnosti je iba vhodné apropo k výročiu víťazného februára, avšak nič viac. Zatiaľ.
Návrhy Daniela Lipšica, ktorého štvorka uprchlíkov zanechala v KDH, otvárajú kľúčové strategické otázky, čo budú musieť KDH i celá opozícia zodpovedať. Verejné odporučenie podpredsedu, aby si hnutie osvojilo Ivetu Radičovú, zrejme padnúť nemalo. Od sólistu (ktorým nepochybne je) Lipšica si to Rada KDH, čo zasadá v sobotu, môže interpretovať aj ako nátlak. Avšak odhliadnuc od faktu, že "lobovanie" cez médiá sa vníma ako unfér hra, Lipšic má pravdu v tom, že ak existuje garancia prežitia KDH, tak je to pevný opozičný blok. Pričom podpora Radičovej je viac ako z núdze cnosť (nemajú nikoho porovnateľne nádejného), čiže temer povinnosť. Rozhodnutie KDH totiž poznačí nielenže vzťahy do budúcnosti, ale aj šance celej opozície do parlamentných volieb. Prezidentská kampaň je totiž jedinečná agenda na naháňanie Fica. A azda aj jeho porážku, čo by rok pred voľbami otočilo všetky kurzy. (Samozrejme, to nie je istota, záleží na tom, ako ďaleko sa bude angažovať za Gašparoviča.)
Akýsi symbolický nový začiatok je to, čo potrebuje opozícia. "Palkovci" akoby udreli na gong. Lipšicov nápad s tieňovou vládou opozície je už hlúposť, takéto konštrukcie veľmi nefungujú ani vtedy, ak ich skladá iba jedna strana. To, že myšlienku traja lídri včera odmietli, nie je zlé a ani podstatné. Zlé by bolo, ak sa neujme druhý a kľúčový Lipšicov návrh, aby sa opozícia "rok pred voľbami zaviazala, že v prípade úspechu vytvorí spoločne vládu". Toto je alfa a omega. (Resp. ešte lepšie: Nepôjde do koalície so Smerom za žiadneho volebného výsledku, aj keby Fico prišiel bosý a na kolenách). Kľúčové totiž je, aby sa pred médiami i voličmi takpovediac fyzicky rozprestrela mocenská alternatíva a z obrazu zmizli tri desaťpercentné fliačky čakajúce na prískok k dominantnému monštru. Išlo by o zásadnú rekonfiguráciu scény, ale v žiadnom prípade o "zjednotenie sa do jedného subjektu", či "integráciu" (čo behá po mútnych mozgoch rôznym expertom), ani o akúsi novú "SDK" (Mikloško). Tieto dementné úvahy len ukazujú na zaostalosť politického myslenia na Slovensku.
Opozičný blok troch suverénnych strán, ktoré vôbec, ale vôbec nemusia mať jednotné názory na všetko, ani spoločné štruktúry, ani tieňovú vládu, je jediná strategická protihra. Keby im táto abeceda došla, bude zaujímavé sledovať, ako si v novej konštelácii zachovajú svoju výnimočnosť Palko a spol. Tu už ani fantázia komentátora nesiaha.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
