dočasne obsadili aj časť západného Slovenska. Čo predchádzalo husitským bojom a výpravám na Slovensku z Českého kráľovstva? Odkiaľ a ako prenikali myšlienky husitského hnutia na Slovensko? Husitské hnutie dostalo názov podľa českého cirkevného reformátora Jána Husa (1368 - 1415), ktorého v Kostnici upálili ako kacíra. Vo svojom učení kritizoval zosvetštenie kléru a obchod s odpustkami. Jeho smrť na hranici rozdelila České kráľovstvo na katolíkov, verných cisárovi a na husitov.
K vzniku hnutia
K vzniku hnutia prispelo aj vládnutie Václav IV. - Českého kráľa a cisára, ktorý bol synom Karola IV. a nevlastným bratom Žigmunda Luxemburského. Na českom vidieku bola veľká bieda a v Prahe hýrila bohatá šľachta aj cirkevní hodnostári.
Husova kritika
Ján Hus, najskôr ako študent teológie a potom ako kazateľ v Betlehemskej kaplnke v Prahe kritizoval mravy šľachty a cirkvi a dával im za príklad "obyčajných roľníkov a remeselníkov, žijúcich dôstojnejšie a mravnejšie."
Preto sa dostal do nemilosti pápeža, pražského arcibiskupa, kráľa a cisára Václava, uhorského kráľa a neskoršie rímskeho cisára Žigmunda Luxemburského. V r. 1414 zvolali do Kostnice koncil, na ktorý cirkev pozvala aj Jána Husa. 6. júla 1415 bol za svoje učenie upálený. Jeho myšlienky oživoval kázňami v Betlehemskej kaplnke jeho nástupca Ján Želibský. V Čechách tak vzniklo najväčšie protifeudálne hnutie (1419 - 1434) ale aj jedno z najväčších v strednej Európe v dôsledku krízy feudálneho zriadenia, vedené snahou o nápravu cirkevných a spoločenských pomerov, opierajúcou sa o názory J. Husa a jeho stúpencov. Centrom radikálneho krídla hnutia sa stal Tábor. Na obranu hnutia sa vytvorilo aj dobre vycvičené husitské vojsko, zložené prevažne z ľudových más pod vedením schopných vodcov. Najprv to bol Ján Žižka z Trocnova a po jeho smrti hlavný hajtman Prokop Hollý - Veľký (Padol v bitke pri Lipanoch r. 1434, kde boli husiti porazení). Povstalci sa volali "boží bojovníci".
Križiacke výpravy
V roku 1419 po revolučnom vystúpení husitov v Čechách na žiadosť Žigmunda Luxemburského bola vyhlásená pápežská bula o križiackej výprave proti husitom a Žigmund po celej Európe verboval do nej žoldnierov proti kacírom - husitom. Už 1. novembra 1420 došlo k boju križiakov s husitami na Vítkove a pri Vyšehrade, kde boli križiacke vojská porazené, čo posilnilo sebavedomie husitov.
Už Ján Žižka v roku 1423 zaviedol v husitskom vojsku prísny poriadok a uplatnil nové prvky vedenia bojov z ktorých sú niektoré aktuálne až dodnes. Práve to im umožňovalo porážať križiakov - pri Malešove, Ústí n/Labem, Táchove, pri Domažliciach a dosahovať úspechy pri spanilých jazdách do okolitých krajín. Nie menšiu úlohu u husitov mala ideológia, ktorú medzi členmi spoločenstva šírili kňazi, ale pri tom im pomáhali profesori a študenti Pražskej univerzity, ale aj z ostatných univerzít zo zahraničia. Pomáhali im vydávať mnohé diela, ktoré pochádzali z pera Jána Husa, ale i iných autorov hnutia, aj mimo neho. Všetky vydávané práce mali náboj náboženskej formy, ktoré členovia spoločenstva študovali a podľa toho sa aj správali. Mnohé práce z uvedeného obdobia sa dostali do okolitých krajín a aj do Uhorska.
Hnutie preniklo za hranice
Svoju ideológiu husiti šírili nielen v Čechách, ale aj za hranicami Českého kráľovstva - v Uhorsku, Rakúsku, Poľsku, Bavorsku, Prusku, na Morave a v Sliezku a dokonca až pri Baltickom mori. bol to ideologický boj so zbraňou v ruke chudobných vrstiev vidieka, miesta drobnej šľachty proti svetským a cirkevným hodnostárom. Ján Želibský ešte pred rozprúdením hnutia povedal: "Ó, kéž by nyni Praha se stala vzorem všem věřicím, ne jen na Moravě, ale aj v Uhorách, Polsku, Rakúsku. A tak nechť se rozletne do celého světa slovo Páně." Husitom sa nepáčila vtedajšia pyramída usporiadania ľudskej spoločnosti, kde na vrchole bol pápež, pod ním na rovnakej úrovni - kardináli, biskupi, farári a vedľa nik králi, magnáti, rytieri a šľachta a trochu bokom bola bohatá skupina mešťanov. Na samom spodku pyramídy sú poddaní, ktorí túto "ťarchu" držia na svojich chrbtoch. Husiti tvrdili, "že všetci ľudia sú v jednej rovine, ako "brat a sestra" a tak sa medzi sebou oslovovali.
Husitom sa darilo približne 15 rokov, ale postupne nastali v ich radoch rozpory, ktoré mali značný podiel na porážke pri Lipanoch. V tomto období došlo k jednaniu medzi cirkvou a husitami. Mešťania a nižšia šľachta už nechcela ďalej bojovať a spojili sa s porihuistkou panskou jednotou práve v čase spomínanej bitky. Husiti utrpeli porážku, pretože husiti - vidiečania už nevedeli odolávať Žimunovému vojsku. Nastal rozklad hnutia, myšlienky sa naďalej živili v Čechách, ale najmä na Slovensku bratríkmi.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
