55 jutár viníc. Mesto hospodárilo na celkovej výmere 9 000 katastrálnych jutár poľnohospodárskej pôdy, lenže tá bola mimo Košíc, najviac v Abovsko-turnianskej župe. Celková výmera ornej pôdy v tejto župe bola 135tisíc jutár, z ktorej v roku 1885 patrilo ku Košiciam niečo vyše 5 300 jutár.
Košice v tom období boli mestom obchodu a remesiel no najviac produkovalo poľnohospodárstvo na mestských aj súkromným poliach, viniciach a pastvinách po celom východnom Slovensku. Ako v sídle župy sa v meste sústreďoval poľnohospodársky život a jeho organizovanie, riešenie problémov a speňažovanie poľnohospodárskych výrobkov.
Statkári chceli modernizovať
Lesy mali v desiatich obciach tejto župy a v ôsmych župách šarišskej župy, čo spolu s vinicami a pasienkami mimo Košíc aj v nich predstavovalo dohromady 19-tisíc katastrálnych jutár. V chotári mesta platili pozemkovú dať z necelých 1 000 jutár pôdy roľníci na predmestiach. Sto rodín košických aristokratov, veľkostatkárov a zemanov vlastnilo pôdu a usadlosti mimo Košíc, v meste iba bývali, aj to len v zimných mesiacoch. Zásluhou niektorých z nich sa šírila poľnohospodárska literatúra aj nové metódy výroby, i myšlienky o hospodárskych reformách v Uhorsku. Spomenieme dielo Aurela Dessewffyho, v ktorom šíril myšlienky grófa Széchenyiho. Viac prác vydal tlačou v nemčine, maďarčine a slovenčine košický zeman Bujanovich, ktorý mal veľkostatok v Chabžanoch - dnešnej časti Lemešian - o pokrokových metódach poľnohospodárskej výroby. Bol propagátorom aj priekopníkom organizovania verejných skladíšť a navrhol úpravu zdaňovania výnosov poľnohospodárskej pôdy. O E. Bujanovichovi sme písali ako o zakladateľovi dostavníkovej dopravy rýchlovozmi z Košíc do Prešova. Z ďalších autorov z radov košických statkárov to bol J. Sihulszký so svojou knižkou o včelárstve i Buchbinder s publikáciou o živočíšnej výrobe. Podnikateľ a obchodník J. Moll napísal a vydal knihu o vinohradníctve, E. Csicsery napísal dvojzväzkovú príručku o poľnohospodárstve. Všetky mali pomôcť nahradiť zastarané metódy a techniku novými a čo bolo hlavné vzdelať poľnohospodárov, ktorí produkovali pre regionálny trh.
Pomoc obchodnej a priemyselnej komory
Založením Obchodnej a priemyselnej komory v Košiciach sa malo dostať aj poľnohospodárstvo do jej kompetencie ako štátnej inštitúcie. OPK mapovala situáciu v tejto oblasti a podľa jej ročných správ o stave poľnohospodárstva na východnom Slovensku pre ministerstvo a vládu bolo v ňom veľa nedostatkov, ktoré OPK nemohla odstrániť. Pozornosť sústreďovala na speňažovanie poľnohospodárskych výrobkov, v čom mali veľký význam Košice ako trh spotrebiteľov a sprostredkovávateľov, lenže zaostávajúce poľnohospodárstvo potrebovalo modernizáciu, usmernenie a spoluprácu s inými odvetviami, aby sa dostalo na vyššiu úroveň v regióne a aby vyšlo aj za jeho hranice, čo sa mu zatiaľ nedarilo. Dodávalo suroviny väčšinou pre rakúsky potravinový priemysel. Príklad nezáujmu alebo neschopnosti bol napríklad aj v tom, že východoslovenskí poľnohospodári nedokázali vypestovať cukrovú repu v takom množstve, ktoré by stačilo pre cukrovar v Košiciach. Poľnohospodári tvorili 32 % obyvateľstva v Uhorsku. Preto OPK ešte v roku 1880 navrhla zriadiť pre nich samostatné poľnohospodárske komory, zostaviť krajinskú poľnohospodársku radu, v ktorej by boli odborníci z rôznych odvetví poľnohospodárstva a živočíšnej výroby, zriadiť funkciu kráľovských poľnohospodárskych dozorcov, získať učiteľov či inštruktorov, ktorí by pôsobili po celej krajine a čo považovala OPK za dôležité, to bolo zorganizovanie poľnohoposdárskeho školstva. Debaty o organizačnej stránke poľnohospodárstva v Košiciach a okolí trvali do konca 19. stor. OPK správne predpokladala, že poľnohospodárske školstvo podstatne pomôže rozvoju tejto oblasti. To sa potvrdilo po založení Strednej poľnohospodárskej školy v Košiciach v roku 1875. Odvtedy sa začali rozvíjať aj
Poľnohospodárske vedy
Vo vedeckom živote v Košiciach boli zastúpené aj poľnohospodárske vedy. Tak ako ostatné vedné odbory, ktoré sa opierali o pôsobenie škôl vyššieho stupňa, aj poľnohospodársky odbor sa opieral o Poľnohospodársku akadémiu a jej výskumné stanice. V Košiciach vychádzali aj odborné časopisy všeobecného zamerania, určené širokej čitateľskej obci, nie len poľnohospodárom -odborníkom a pestovateľom určitých plodín, špeciálny vinohradnícky časopis vychádzajúci v maďarčine bol určený pestovateľom vinnej révy, ktorí boli na východnom Slovensku bohato zastúpení. V časopisoch publikovali svoje výskumné práce jednotlivci, najmä profesori školy, špecialisti v rastlinnej výrobe E. Rodiczky, Š. Szecsey, V. Páter. V liehovarníctve ďalší s profesorov Ž. Zalka, v živočíšnej výrobe v Kovácsy. Títo odborníci, ktorí pripravovali, ako hovoria, budúcich pestovateľov a chovateľov, v škole okrem výskumnej činnosti a publikovania uskutočnili množstvo prednáškových vystúpení v rôznych spolkoch a podľa toho, na akú oblasť a činnosť boli spolky zamerané -na osvetovú, kultúrnu, odbornú, poľnohospodársku - bola zameraná aj prednáška. Z odborných poľnohospodárskych spolkov boli v Košiciach záhradnícky, poľovnícky, rybársky, hodvábnicky. Najširšie zameranie a pôsobenie mal Hornouhorský záhradnícky spolok na podporu pestovania ozdobných, liečivých a priemyselných rastlín, ovocinárstva, záhradníctva, zeleninárstva a kvetinárstva, včelárstva a hodvábnictva. Tento spolok bol založený v roku 1865 z iniciatívy Alexandra Glevitzkého. Bol to zeman a vážený košický občan, účastník revolúcie 1848-49, člen mestského zastupiteľstva a obchodník so semenami, tiež záhradník. Jeho návrhy a názory na zveľadenie spomenutých odvetví uplatnili takmer o tri desaťročia najpovolanejšie osobnosti - profesori Poľnohospodárskej školy V. Páter, A. Böllmann. Odborníci z radov členov tohto spolku sa starali o mestskú zeleň, parky, o vzhľad mesta, pokiaľ išlo o jeho skrášlenie.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
