Košiciach, kde už spôsob výroby prekročil hranice manufaktúry. Kým v iných európskych mestách si ich výstavba aj vznik priemyselných podnikov vyžiadal pouličnú osobnú, nákladnú aj železničnú dopravu, v Košiciach bola osobná doprava a najmä tovaru iba súkromnými povozníkmi. Prepravovať tovar do zahraničia mohli košickí obchodníci úradne iba dostavníkmi.
Takéto dopravné podmienky aj zlé cesty boli príčinou uzavrenosti trhu Košíc a ich obchodovanie so zahraničím - najmä s Nemeckom a Talianskom - vo väčšom objeme.
Oneskorenie v železničnej doprave
Verejná doprava a spoje mali významnejšiu úlohu v hospodárskom živote Košíc v posledných 30. - 40. rokoch 19. storočia vybudovaním parných železníc. Ich výstavba sa oproti iným častiam Rakúsko-uhorskej monarchie oneskorovala. Prvý vlak s parnou lokomotívou a dvoma vozňami prišiel do Košíc 5. júla 1860 po trati vybudovanej spoločnosťou Potiskej železnice. Pravidelná premávka z Košíc do Budapešti okružnou cestou cez Debrecín sa začala o mesiac neskoršie. Po dvoch rokoch dostavali trať z Miškovca do Budapešti, takže bolo možné cestovať spojom Košice - Budapešť - Viedeň. Za to, že Košice zapojila do železničnej dopravnej siete spoločnosť Potiská železničná spoločnosť ako prvá, mesto jej poskytlo bezplatne rozsiahly pozemok na vybudovanie železničnej stanice. Košice sa začali postupne zapájať do železničnej prepravy na ostatné časti Slovenska po vybudovaní jednotlivých úsekov tratí, Košicko-bohumínskej železnice. Košice boli určené ako jej východzia stanica a to preto, lebo sem vyúsťovala trať Potiskej železnice, čím by získala preprava poľnohospodárskych komodít do západných častí monarchie a čím by sa banské oblasti východného Slovenska dostali do bližšieho spojenia so Sliezskom a jeho uhoľnou oblasťou. V novembri roku 1866 sa začali prípravné práce na úseku Košice - Obišovce s odbočkou na Prešov. Otvorili ho 1. septembra 1870. Spoločnosť severovýchodnej železnice začala budovať trať Košice - Myšľa - Ruskov - Slanec v júli 1869, čím sa Košice stali uzlovým bodom pre tri železničné spoločnosti. Spoločnosti boli tri, železničná stanica jedna a patrila Potiskej železničnej spoločnosti. Vynoril sa problém, či bude stanica slúžiť všetkým trom, alebo či si majú dve spoločnosti postaviť vlastné stanice. Keďže mesto Košice dalo na stanicu pozemok, zasiahlo aj do tohto problému. Po rokovaní s ministerstvom dopravy sa rozhodlo o zlúčení osobnej prepravy na tejto jednej železničnej stanici. Na nej sa mala vybavovať aj preprava batožiny a tiež rýchlotovarov. Severovýchodná železničná spoločnosť si mala vybudovať svoje lokomotívne depo, takisto ako Košicko-bohumínska železnica, ktorá sa navyše rozhodla zriadiť osobitné nákladné nádražie so skladom tovaru pre seba aj pre Severovýchodnú železnicu. Do konca 19. storočia k železničnej premávke v Košiciach pribudla ďalšia trať - Košicko-turnianska železnica. Potiskú železnicu na základe zákona prevzal štát, čím aj Košicko-bohumínska železnica prešla do jeho správy, t. j. do správy MÁV s tým, že aj Košicko-bohumínska mala v nej svoje zastupiteľstvo. MÁV v roku 1890 prevzali aj Severovýchodnú železnicu.
Aj keď sa za štyri desiatky rokov od otvorenia železničnej dopravy v Košiciach (od r. 1860) zaznamenal jej veľký rozvoj, z hľadiska vnútroštátnej aj zahraničnej prepravy boli Košice nevýhodne zapojené do železničnej siete. Neskoršie sa tento veľký nedostatok, táto brzda rozvoja mesta napravila výstavbou nových tratí a úpravou cestovného poriadku. Darmo boli Košice železničným uzlom, v ktorom sa stretávalo niekoľko železničných tratí. Keďže boli bez významnejšieho priemyslu, centralizačné snahy štátnych železníc radšej nahrávali rozvoju Miškovca, ako by mali podporovať košický trh prepravou tovaru urýchleným vlakovým spojením. Nemali na tom záujem ani príslušné ministerstvá, preto sa otáľalo aj s úpravou cestovného poriadku. Zaujímavé je toto porovnanie trvania cesty: z Budapešti do Viedne prekonal rýchlik 278-kilometrovú vzdialenosť za 4 hodiny a z Budapešti do Košíc 273 kilometrov za 6 hodín.
Ako keby to bol zámer!
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
