Pravdu hľadal a omyly vyvracal jubilujúci Ondrej R. Halaga
Soňa MAKAROVÁ
Popredný slovenský historik prof. PhDr. Ondrej R. Halaga, DrSc. h. c., žijúci v Košiciach, oslávil 4. marca 2008 významné životné jubileum - 90 rokov. Je autorom vyše 500 titulov vedeckých a poplárovedeckých prác a takmer všetky, medzi nimi aj knihy, vydané v zahraničí, sa týkajú Košíc, východného Slovenska od najužšieho po najširší európsky kontext. Medzi nimi je napr. jeho vôbec prvý titul „Slovanské osídlenie Potisia a východoslovenskí gréckokatolíci" (1947), „Právny, územný a populačný vývoj mesta Košíc", najvýznamnejší prameň Slovenska k stykom Východ - Západ v stredoveku „Acta indicaria civitatis Cassoviensis 1393 - 1405", vyšiel v Mníchove (1994), „Košice - Balt (výroba a obchod v styku východoslovenských miest s Pruskom 1275 - 1526)", „Počiatky Košíc a zrod metropoly", „Východoslovenský slovník", historicky dokumentovaný od r. 921 do r. 1918.
S jeho menom je spojený Východoslovenský kultúrny spolok Svojina aj časopis Východoslovenský akademik, organizovanie občianskeho demokratického hnutia v Prešove po skončení 2. svetovej vojny i prácu redaktora denníka Demokrat. Prof Halaga je známy u nás i v zahraničí ako historik, vedec, u nás je však menej známy ako organizátor kultúrneho života na východnom Slovensku (v tom mala veľmi významný podiel Svojina) súčasťou ktorého sa stala aj obnova vysokoškolskej tradície v Košiciach. A čo pre neho znamenala veda, to vyjadril takto: „Hľadanie pravdy, vyvracanie omylov fanatikov, čo je tiež hľadanie pravdy. Dôležité je, že človek nesmie o minulosti uvažovať z pohľadu súčasnosti".
Boj za vysoké školy v Košiciach
O. Halaga je rodák z Lipoviec, žil v Prešove, študoval v B. Bystrici a na univerzite v Bratislave. Stal sa redaktorom Demokrata v Košiciach, obnovil ministrom Machom zrušený spolok Východoslovenský akademik, redigoval časopis s tým istým názvom. Práve tento časopis bol, ako hovorí prof. Halaga „harcovníkom za obnovu vysokoškolskej tradície v Košiciach. Prispievali do neho nebojácni nadšenci, ktorým záležalo na tom, aby východné Slovensko nebolo zabudnutým kútom povojnového Československa. Prvé číslo časopisu bolo venované Vysokej škole technickej v Košiciach, zriadenej zákonom z 25. júna 1937. Počas okupácie ju presťahovali do Martina a odtiaľ do Bratislavy, namiesto nej zriadili Maďari Vysokú školu obchodnú."
Vo Vsl. akademikovi sú zaznamenané peripetie delegácie, ktorú viedol O. Halaga, na povereníctvach v Bratislave a ministerstvách v Prahe, aj odmietavý postoj k vráteniu vysokej školy do Košíc. Stále má O. Halaga v pamäti slová jej rektora Hronca: „Nebolo v záujme Slovákov, aby bolo veľa inteligencie z východu, a keď už tak technickej. Preto sa zriadila VŠT v Košiciach, ale teraz by sme ju zabili, keby sme ju presťahovali naspäť do Košíc."
Všetky tieto peripetie, boj za VŠT a potom aj za obnovenie košickej univerzity boli tiež hľadaním pravdy a vyvracaním omylov (najmä pokiaľ ide o košickú univerzitu) u vtedajších „mocných". Bojom o VŠT aj o univerzitu sa začal život aj dielo O. Halagu spájať s Košicami. Bol riaditeľom Archívu mesta Košice a potom vedúcim pracovníkom SAV v Bratislave. Celý tento proces boja o vysoké školy bol taký významný, časopis a jeho tvorcovia takí nebezpeční, že kvôli tomu prišiel do Košíc vtedajší povereník vnútra Gustáv Husák. Časopis zastavil. Vyšiel v novembri pod názvom Akademický východ. Po mesiaci prišiel opäť Husák do Košíc a vyhlásil, že ak Slovensko dospeje tak ďaleko, že si bude môcť dovoliť zriadiť druhú univerzitu, bude sa uvažovať či v Bratislave alebo v Žiline, prípadne v Košiciach. Po Husákových návštevách kampaň zosilnela. Pripojili sa k nej organizácie, cirkev, národné výbory, na povereníctvo, aj ministerstvo do Prahy prichádzali listy, telegramy, petície z celého východného Slovenska. Odozvou na ne bola návšteva Laca Novomeského v Košiciach, kde zvolal do Slovanu tlačovú konferenciu. „Obvinili ma z toho, že rozbíjam slovenský národ, lebo bojujem nie pre slovenské školstvo, ale pre Maďarov," spomína O. Halaga. „Pritom som nevedel jediné maďarské slovo."
Napokon bola založená Vysoká škola lesného inžinierstva, lesného a poľného hospodárstva, ktorú neskôr presunuli do Zvolena a Nitry a v Košiciach sa vytvorili v súvislosti s VSŽ podmienky pre VŠT.
Utajené fakty
Po zrušení Vsl. akademika inicioval O. Halaga vytvorenie Východoslovenského kultúrneho ústavu a spolku Svojina na širokej báze. K Svojine sa pripojil Spolok Vsl. umelcov, hudobní umelci a postupne ďalší „takže v Svojine sa sústredil kultúrny život východného Slovenska". O. Halaga bol správcom Svojiny do roku 1951, kedy vyšiel zákon o zrušení spolkov.
Že sa dajú utajovať fakty o existujúcich ustanovizniach, o tom svedčí prípad Košickej univerzity založenej Benediktom Kišdym, dokonca aj Zlatej buly Košickej z r. 1660, ktorou ju Leopold I. zrovnoprávnil s univerzitami v Prahe, Kolíne, Viedni a inde. Pre mnohých, najmä mladú generáciu, bola Košická univerzita neznámym zatajovaným faktom. Nikde o nej nečítali, na rozdiel od Trnavskej, s ktorou mala spoločných profesorov. „Keď som na povereníctve školstva presviedčal povereíka, že univerzita v Košiciach naozaj bola, Vasiľ Biľak, ktorý tam vtedy pracoval a ktorého povereník zavolal, keďže bol z východu, sa vyjadril: ‚Keby tá univerzita bola a skutočne niečo znamenala, vedeli by sme o nej.' Biľak videl vtedy v univerzite iba jezuitov, bez ohľadu na to, že v celej Európe zakladali školy."
Táto informácia si vyžiadala fakty na papieri a ich široké publikovanie. Vznikla publikácia o košickej univerzite, ktorú okruh, hlásiaci sa k akademikom opäť rozširoval v rámci ďalšej kampane, dokonca ju rozdali členom rady mesta Košice, ktorá mala o nej rokovať. Profesor Halaga mal za úlohu predstaviť jej históriu.
Napokon, po rokoch, v 1959-tom sa podarilo obnoviť v Košiciach univerzitu, ktorej pomenovanie podľa P. J. Šafárika navrhli tí, ktorí o ňu bojovali.
Zaujímavá je zhoda okolností. P. J. Šafárik bol ako Slovák členom Akadémie vied a umení v Krakove, po ňom druhý Slovák - Škultéty a tretím členom sa stal v roku 1994 prof. Halaga.
Dnes, 6. marca 2008 pri príležitosti jeho životného jubilea mu vzdalo poctu mesto Košice a primátor na slávnostnom stretnutí v Historickej radnici.
Autor: frk
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
