Údolí kráľov v Egypte. Nález šokoval svet zlatou maskou na hlave Tutanchamónovej múmie a obdivujú ju v múzeu v Káhire, ktoré nesmie masku opustiť. Zlaté poklady objavili archeológovia aj v hrobkách Skýtov na Kryme a na Dnepri, ktoré tiež udivujú svet. Skýti boli kočovníci a nepoznali písmo. Mali však remeselné zručnosti a podľa toho, aké vytvárali šperky, ozdoby a umelecké predmety, mali umelecké cítenie a vkus.
Tieto vlastnosti v protiklade s ich pastierskym a kočovným spôsobom života, krutosťou bojovníkov, až krvilačnosťou víťazov. Spôsob života, zvyky a legendy zaznamenal grécky historik Herodotos v 5. storočí pred n. l., kedy bol ich hosťom. Pretože vlastné písomné pamiatky nezanechali, dozvedali sme sa v Skýtoch z Herodotovej knihy a od iných národov.
Milovali step, kone, zbrane a najviac zlato
Skýti boli príslušníci iránskych kmeňov, ktorí od 7. do 3. storočia pred n. l. ovládali obrovské oblasti trávnatých stepí medzi Dunajom a Žltou riekou. Prišli zo Strednej Ázie a Sibíri a s veľkými stádami koní, dobytka a oviec sa presúvali všade tam, kde rástla tráva. Milovali široké priestranstvá, jazdu na koňoch, zbrane, no najviac zlato. Asi v 8. stor. pred n. l. sa usadili v severnom Čiernomorí, v 7. stor. pred n. l. sa objavili v Prednej Ázii, o sto rokov porazili Peršanov, začali prenikať na Balkán a dostali sa do dnešného Rumunska a až do východného Maďarska. V r. 330 pred n. l. porazili v Ázii Alexandra Macedónskeho. Približne v polovici 4. stor. pred n. l. založili Skýti kráľovstvo s centrom na dolnom Dnepri, ktoré bolo zároveň aj strediskom výbojov proti gréckym kolóniám a neskoršie aj proti Rímu v Čiernomorskej oblasti. Postupne ich moc upadala a v 3. stor. pred n. l. sa západných stepí zmocnili Sarmati. Skýtske výtvarné prejavy - umelecké remeslo, rezbárstvo a šperkárstvo využívalo motívy reálnych alebo fantazijných zvierat, často štylizovaných. Ich šperky svedčia o tvorcoch a majiteľoch, že mali výnimočný cit a vzťah k prírode. Neskoršie dosiahlo skýtske umenie vysokú úroveň vďaka gréckemu vplyvu.
Objavené hrobky
Skýti boli kočovníci, Kelti nie, a predsa mali veľa spoločného. Patrili k indoeurópskym národom, medzi ktoré sa zaraďujú aj Germáni, Slovania, Rimania, Gréci, Sarmati či Peršania a ďalší. Oba národy uctievali hrdinov. Víťazní bojovníci odtínali nepriateľom hlavy a týmito trofejami ozdobovali kone. Rovnaký zvyk mali Kelti. Pre oba národy bol jeleň posvätným zvieraťom a verili, že vie komunikovať s mŕtvymi. Kelti ozdobovali kone i zbrane, boli remeselne zruční, nie tak ako Skýti. Šperky a zlaté predmety z nálezísk rozprávajú príbehy jazdcov a bojovníkov. V hrobke na Kryme boli v 4. stor. pred n. l. pochovaní muž a žena a obaja boli doslova posiati zlatom, vedľa muža boli zlaté zbrane, žena mala na hlave zlatú čelenku. Podobné nálezy sú z Kaukazu, Strednej Ázie, Sibíri. Keď archeológovia r. 1862 objavili jednu z hrobiek v okolí Dnepra bola vykradnutá. Neďaleko našli kostru zlodeja aj s pokladom zasypaného hlinou po zosuve pôdy. V r. 1912 začali kopať na brehu Dnepra a objavili kráľovskú hrobku s ohromujúcim obsahom. Odev kráľa bol zo zlatých doštičiek, zbrane zlaté a strieborné, v okolí hrobu kostry otrokov a koní, obetovaných podľa zvyku po smrti svojho pána. Bol to pravdepodobne hrob kráľa, o ktorom sa zmieňoval Herodotos. V poklade boli výjavy z mytológie, reliéfy bojovníkov, množstvo dierkovaných doštičiek na ozdobu vlasov a odevov, sošky bojovníkov v skýtskej zbroji, fantastické okrídlené zvieratá a levy na púzdrach na dýku, čelenky s kultovými motívmi, všetko zo zlata, zlaté hlavy zvierat ako ozdoby závesného remeňa vojakov. To všetko vytvorili ľudia, ktorí nemali domy, mestá, ani stále miesto.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
