ďalším, o preniknutí husitského hnutia na územie Slovenska v bývalom Uhorsku, jeho myšlienkach vpádoch a výpravách husitských vojsk.
Vplyv husitov na Slovensku sa žiada rozdeliť na dve obdobia. Prvé od vzniku hnutia r. 1431, ktoré je poznamenané myšlienkami, ale vyskytovali sa aj vpády husitských jednotiek na Slovensko s cieľom pomstiť sa svojmu najväčšiemu protivníkovi, uhorskému kráľovi Žigmundovi Luxemburskému. V druhom období to boli nájazdy spanilých jázd a zanechávanie na slovenskom území svojich jednotiek, ktoré stykom s obyvateľstvom šírili medzi nimi svoje myšlienky. Spoločným husitským programom boli Pražské štyri artikuly, hlásané už v r. 1420. V nich vyjadrovali základné požiadavky: slobodu kázania, slobodu prijímania pod obojím, zákaz svetskej vlády kňazstva a stíhanie smrteľných hriechov.
Šírenie informácií a myšlienok
Po vydaní pápežskej buly sa husiti dostali na Moravu, do blízkosti vtedajších hraníc horného Uhorska (k slovenskému územiu). Ľudia sa na obidvoch stranách pohraničia stretávali a odovzdávali si poznatky o husitoch v Českom kráľovstve. Existovali tiež obchodné styky medzi českými a uhorskými obchodníkmi a spomínali sa aj udalosti, vzťahujúce sa k husitskému hnutiu v Čechách. Sprostredkované poznatky o husitoch prichádzali do Uhorska z okolitých krajín predovšetkým z Poľska. Niektorí z územia Slovenska slúžili ako žoldnieri v Žigmundovej armáde a pri návrate domov rozprávali, čo sa deje v susednom Českom kráľovstve. Niektorých sám kráľ Žigmund za chrabrosť v boji s husitami odmeňoval donáciami.
Dôležitým zdrojom informácií o husitoch boli na Slovensku ľudia, ktorí v tom čase pôsobili v Čechách. Z nich to bol Ján Vavrinec z Račíc v Nitrianskej stolici, ktorý bol kanonikom v Nitrianskom biskupstve. Bol ovplyvnený husitskými myšlienkami. Ďalší bol kňaz Lukáš z Nového Mesta n/Váhom, ktorý sa stal táborským kňazom v Písku. Pri cesto domov, keď prekračoval hranie, našli uňho falošné viedenské peniaze a bol umučený v Českom Krumlove. Matej z o Zvolena bol študentom pražskej univerzity. Stal sa horlivým husitom a ostal pôsobiť v Čechách. Z opačného tábora to bol Juraj z Topoľčian, Žigmundov prívrženec, ktorého zhodili z veže kostola v Kutnej Hore.
Husitské učenie členovia hnutia šírili do okolitých krajín Pruska, Rakúska, Saska, Sliezska, Poľska a najviac do Uhorska spanilými jazdami. Prvé takéto nájazdy podľa niektorých historikov sa uskutočnili už v r. 1423 a posledný prienik bol v roku 1433 na východné Slovensko. Pri prvom vpáde husitov do Uhorska prenikli až k Novým Zámkom a viedol ich sám hlavný hajtman Ján Žižka z Trocnova. Výprava mala zastrašovací manéver a vojská sa skoro vrátili na Moravu.
Porazili kráľovské vojská
V r. 1428 opäť husiti vtrhli do Uhorska a obsadili Skalicu, Senicu, Modru, Svätý Jur a do a dostali sa až na predmestie Bratislavy. O rok neskôr, husiti vyzvali Žigmunda na rokovanie, ktoré sa aj uskutočnilo a husitov na ňom zastupovali: hlavný hajtman Prokop Holý, zvaný Veľký, Petr Payne, Bedřich zo Strážnice a iní. Vtedy husiti vtiahli až do Bratislavy a pri stretnutí s kráľom Žigmundom obhajovali už spomínané Štyri pražské artikuly. Rokovanie s kráľom bolo neúspešné. V roku 1430 porazili husiti Žigmundove vojsko pri Trnave a kráľovi sa nepodarilo pokoriť božích bojovníkov. O to sa neskoršie pokúsili aj poľský kráľ Vladislav Jagelonský, ale neúspešne. Podľa poľského historika Jána Dlugosza a slov. Jozefa Špirka vtrhli na protest husiti do Krakova do Uhorska, napadli a vyplienili Kartuziánsky kláštor v Lechnici a potom sa rýchlo vrátili do Poľska. V jeseni roku 1431 prepadli husiti Považie a v Likave nechali svoju vojenskú jednotku. Odtiaľ odišli na Topoľčany, kde nechali ďalšiu vojenskú posádku pod velením skúsených hajtmanov. O ďalší rok nechali vojenskú jednotku v Skalici pod vedením Jána Berbenského a v Trnave Blažeka z Borotína.
Vtrhli na Spiš a k Prešovu
V roku 1433 vtrhli husiti do Poľska a tiahli do Haliča. Zo severu do Krakova z viacerých smerov, vtrhli za pomoci vojenskej posádky v Likave na Spiš, do Spišskej Starej Vsi a Kežmarku. Vojská vtedy viedol Ján Pardusa a Bedřich zo Strážnice. Pri tejto výprave zajali spišského prepošta Juraja, ľuďmi nenávideného pre hromadenie bohatstva. Odviedli ho do Čiech, kde skoro zomrel. Pri tejto spanilej jazde obsadili a vyplienili kláštor Kartuziánov na Skale útočišťa pri Hrabušiciach, Cisterciánsky kláštor v Spišskom Štiavniku pod ktorý v tom čase patrilo jedenásť obcí. Zo Spiša sa husiti dostali až ku Prešovu a cez obec Hybe sa vrátili na Moravu. Vojsko tejto spanilej jazdy tvorilo 7 tisíc pešiakov, 700 jazdcov a 300 vozov. Všade zanechávali svoje jednotky, ktoré šírili myšlienky husitov. Obyčajní ľudia ich vítali, svetská a cirkevná hierarchia ich nenávidela a mala z nich strach.
Husiti boli porazení v známej bitke pri Lipanoch v rolu 1434 a v tomto boji padol aj ich hlavný hajtman Prokop Holý. V celom hnutí nastal chaos a každý sa uberal svojou cestou. Niektorý jednotlivci ostali naďalej pôsobiť v odľahlých častiach východného a ostatného územia Slovenska. Myšlienky husitov nezanikli. Od roku 1440 do Uhorska prichádzajú bratríci s osobitným poslaním . Väčšina bola nositeľmi husitskej ideológie.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
