čom svedčia archeologické nálezy na rôznych miestach sveta. najstaršie maľované vajíčka sú známe z pohrebísk v Prednej Ázii z polovice 3. tisícročia pred n. l. Podľa písomných záznamov vajíčka boli obradným darom a všetky svetové mytológie ich pokladali za symbol života.
V starom Egypte zdobili pštrosie vajcia, starí Slovania farbili slepačie na červeno, čo je doložené nálezmi v hroboch zo 7. stor., v ktorých boli škrupiny so zreteľne červeným zafarbením. Na slovanských obetištiach a najviac v hroboch sa našli biele aj farebné škrupiny ozdobené ornamentom, tiež vytvorené vajíčka z mramoru a hliny. Červená farba mala umocniť zrejme ich účinok, rovnako výzdoba symbolizujúca oheň, znázorňujúca kohúta či tzv. Perúnove blesky a rôzne iné magické znaky.
Obetná a darová funkcia
Vajíčka mali obetnú a darovú funkciu a táto pretrvala vo vidieckych pospolitostiach do 20. storočia. Pri iných príležitostiach sa darovali nefarebné vajíčka, no vo veľkonočnom období aj kraslice. V Gemeri, na Spiši aj v iných častiach Slovenska ich dávali na Veľkú noc (na Kvetnú nedeľu) aj na hroby. Tu, aj inde ich na Veľkonočný pondelok nosili ženy svojim krstňatám. Spolu s ostatnými jedlami ich dali posvätiť a škrupiny odkladali do siatin. Darová funkcia zostala. Na Veľkonočný pondelok doteraz šibačov a polievačov obdarúvajú na celom Slovensku kraslicami.
Vajíčko a Veľká noc
Tradície, ktoré spájajú vajíčka so sviatkami Veľkej noci, siahajú podľa legiend do 1. storočia n. l. Podľa jednej z nich (z talianskych prameňov) po Kristovom nanebovstúpení údajne opustená Mária Magdaléna išla hlásať evanjelium do Ríma a tam navštívila cisára Tiberia. Podľa zvyku sa patrilo priniesť mu dar. Mária Magdaléna mu podarovala slepačie vajce so slovami: "Kristus vstal z mŕtvych". Cisár na jej zvolanie zareagoval spochybnením zmŕtvychvstania, že ho považuje za nemožné, ako je nemožné, aby sa biele vajce - dar Márie Magdalény zafarbilo načerveno. Legenda hovorí, že vajce v Tiberiovej ruke ihneď celé sčervenalo. Údajne odvtedy sa veľkonočné vajíčka farbia načerveno a najviac používaná farba je práve červená.
Symbol života
Vajce je symbolom života vo všetkých mytológiách sveta. V Oriente verili, že na počiatku všetkého bol chaos uzavretý v jedinom veľkom vajci so všetkými zárodkami života. Škrupinou tohto obrovského vajca musela byť stále zahrievaná božským ohňom. Z toho ohňa povstal Panu a stal sa vesmírom. Panu spojil oblohu so zemou, stvoril mraky, vietor, hrom aj blesky, Slnko aby zahrievalo Zem, planéty, hviezdy a Mesiac.
Niektoré náboženstvá okrem toho, že pokladajú vajce za symbol života, verili, že dáva silu aj mŕtvym - preto sa nosili vajcia na hroby aj v iných krajinách. Najstaršie písomné záznamy o veľkonočných vajíčkach sú z 10. storočia na pergamene uloženom v Grécku neďaleko Solúna, kde ho opatrujú mnísi pravoslávneho kláštora sv. Anastázie. V tomto kláštore sa doteraz traduje zvyk, ktorý je zapísaný na pergamene. Na konci veľkonočných modlitieb, ktoré sú tiež zaznamenané na pergamene, kňaz požehná vajíčka aj syr a potom opát kláštora obdaruje mníchov vajíčkami so slovami, ktorými podarovala vajce cisárovi Mária Magdaléna: "Kristus vstal z mŕtvych".
Cár založil tradíciu zlatých vajec
Kto bol v moskovskom Kremli, mohol obdivovať skvosty vyrobené klenotníkom Fabergéom zo zlata a drahokamov, ktoré sa stali najslávnejšími vajciami sveta. Tradícia vajíčok Fabergé vznikla v roku 1885, keď sa ruský cár Alexander III. rozhodoval, čím obdaruje manželku Máriu Fjodorovnu, aby to bol neobyčajný veľkonočný dar. Zvyk obdarovať blízkych a blížnych veľkonočným vajíčkom zaviedol na cárskom dvore pred vyše 350 rokmi cár Alexej. Dal vyzdobiť 27 tisíc kusov vajíčok slepačích, kačacích, husacích, holubacích a vyrobiť ich aj z dreva a kostí. Rozdal ich svojim poddaných. Tým založil tradíciu obdarovávania vajíčkami. Z výzdoby vajíčok a z ich výroby sa stalo umelecké remeslo a r. 1677 všetci moskovskí maliari a umeleckí remeselníci vyrábali pred Veľkou nocou vajíčka pre cára Fedora, Alexejovho nástupcu. Rozdával ich priateľom a členom rodiny. Vyrábali ich už aj ako šperkárske kusy z drahých kovov. O sto rokov, keď vznikla cárska porcelánka, vyrábali v nej tiež vajíčka, a to až do roku 1917. Pribudli sklenené, dekorované zlatom a striebrom a porcelánhové s obrázkami pravoslávnych kostolov a katedrá. Pre jednotlivých členov cárskej rodiny vyrábali špeciálne umelecké kusy, ktoré rozdávali.
Kto bol Fabergé
Rok potom, ako slávny petrohradský klenotník a zlatník Peter Carl Fabergé vytvoril pre cárovnú spomínaný ohromujúci skvost - vajce, bol vymenovaný za oficiálneho dodávateľa cárskeho dvora a neskoršie za dvorného klenotníka. Jeho predkovia boli Nemci a všetci aj zlatníci. Keď prevzal otcov podnik v Peterburgu, onedlho sa stal svetovou špičkou. Pre cársku rodinu vyrábal módne doplnky, svietniky, hodiny. Postupne vytvoril pre ňu 56 veľkonočných vajíčok, z ktorých sa zachovalo 47. V Kremli je ich desať, ostatné vo vlastníctve bohatých zberateľov, kráľovnej Alžbety II, švédskeho kráľa Carla Gustava aj Michaela Jacksona.
Medzi najkrajšie vajíčka sveta patrí Korunovačné vajce vo vnútri s funkčným kočom z platiny a horského krištáľu. Ďalšie je vajce s transsibírskou magistrálou s miniatúrnou lokomotívy a 5 vagónov zo zlata a platiny. Svetovo preslávená je Jedľová šiška, ktorej šupinky na okrajoch zdobia stovky briliantov a vo vnútri je strieborný slon s jazdcom v zlatom sedle.
Po októbrovej revolúcii, keď popravili cársku rodinu, ušiel Fabergé do Švajčiarska. Pokračovateľom jeho diela sa až v r. 1990 stala nemecká firma Mayer po získaní práv od dedičov a obnovila tradíciu zlatých veľkonočných vajíčok. Prvé z nich dostal do daru Gorbačov po udelení Nobelovej ceny mieru. Daroval ho kremeľskému múzeu.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
