SVIDNÍK. Touto nezvyčajnou metódou biomedicíny sa zaoberá primár chirurgického oddelenia v svidníckej nemocnici Jaroslav Marčišin. Podstatou liečby je to, že larvy sa živia odumretými tkanivami, takto dokážu vyčistiť infikované rany a zlepšiť ich hojivosť.
"Metódu využívame najmä vtedy, ak ide o rany, ktoré sú mikrobiálne veľmi znečistené, hlboké a ťažko liečiteľné klasickými chirurgickými postupmi. Túto metódu možno použiť u pacientov s diabetickou nohou, s vredmi predkolenia či preležaninami," skonštatoval Jaroslav Marčišin. Zároveň dodal, že larvy nie je možné použiť, ak ide o rany komunikujúce s telesnými orgánmi a dutinami, rany v blízkosti veľkých ciev, či rany, ktoré môžu masívne krvácať.
"Larvy bzučivky sa pestujú sterilne v liahni v Ústave zoológie SAV v Bratislave. Larvy sa na 48 až 72 hodín nanesú v špeciálnych biovrecúškach na povrch rany od nekrotických tkanív. Tieto čistia vďaka účinným biologickým látkam, ktoré obsahujú ich sliny. Požierajú jedine infikované a odumreté tkanivá, nehrozí, že by sa pustili do zdravých," zdôraznil primár Jaroslav Marčišin. Pripustil, že liečba larvami nie je na Slovensku schválená, ale podľa jeho slov nie je ani zakázaná. Pacient sa musí rozhodnúť sám, či ju chce absolvovať.
Niektorí larvy nezvládnu
Pred dvoma rokmi sa metódou začal zaoberať vtedajší primár chirurgie Jozef Krajničák. Získal tak prvé skúsenosti, aj vďačných pacientov. V jeho práci teraz pokračuje Jaroslav Marčišin s kolektívom kolegov. O liečenie larvami ich žiada čoraz viac ľudí so spomínanými ťažkosťami. Žiť s otvorenými ranami na tele je totiž veľmi bolestivé a nepríjemné. "Záujem stúpa, čo nás teší. Prichádzajú k nám pacienti z celého Slovenska. Mali sme aj prípady, keď pacient nezvládol ani len pocit, že mu po tele lozí niečo cudzie a museli sme prestať. Väčšina pacientov to zvláda bez problémov," dodal Jaroslav Marčišin.
Chirurgovia v spolupráci s vedcami zo Slovenskej akadémie vied (SAV) už dlhší čas skúšajú na dobrovoľníkoch vo svete veľmi osvedčenú metódu liečby chronicky nehojacich sa rán pomocou muších lariev. Táto metóda bola známa už v 40. rokoch minulého storočia. Takpovediac za mikrochirurgov možno označiť len niekoľkomilimetrovú sterilnú larvu bzučivky (Lucilia sericata) muchy, ktorú možno pozorovať v hojnom počte aj na Slovensku. "Aj v prípade rán v pokročilom štádiu stačí niekoľko procedúr, aby sa dostavil výrazný pokrok v liečbe, či úplné vyhojenie rany," vysvetlil Milan Kozanek z Ústavu zoológie SAV.
Metóda má však svoje hranice. Nedokáže zachrániť každému pacientovi končatinu pred amputáciou. Ide najmä o ťažké gangrény a rozsiahlu infekciu kostí.
Náklady na takúto liečbu sú podstatne nižšie, ako liečenie drahými antibiotikami, ktoré môže trvať aj niekoľko mesiacov a často je spojené s dlhodobou hospitalizáciou a práceneschopnosťou. Túto metódu však neakceptujú a neuhrádzajú zdravotné poisťovne, keďže liečba nie je oficiálne povolená ministerstvom zdravotníctva. Štandardne ňou však liečia pacientov v USA, Izraeli, Nemecku, vo Veľkej Británii a v mnohých ďalších krajinách.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
