až neskutočné, rada sa s vami podelím...
Všetko sa to začalo, keď sme sa s partiou rozhodli osláviť kamarátove meniny v nemenovanom podniku. Vybrali sme si ho na základe minulotýždňovej skúsenosti, že tu bolo fajn. Veď prečo nie. Príjemná hudba, pomerne dosť voľných miest a vôbec prostredie v štýle retro, sa nám skutočne zapáčilo. Naše nádeje na príjemne prežitý večer padli práve vo chvíli, keď sme sa rozhodli sadnúť si a už sme boli upozornení na to, že stoličky sa nemôžu prisúvať, za žiadnych okolností. Prečo? No pretože tým blokujeme iný stôl. Fajn, vcelku logické aj keď minulý týždeň im to síce nevadilo, ale budiš. A tak sme sa opýtali, ako to máme riešiť, na čo sme dostali odpoveď od 'profesionálneho personálu': "Tak to ja neviem." Hmm, asi si sadneme na zem, veď je nás šesť a miest je pre štyroch...
Vďaka tomu, že sa uvoľnil iný stôl, sme si sadli k dvom stolom vedľa seba, teda naše sedenie vyhovovalo, no našla sa iná cesta ako nás vyhodiť. Alebo si nahováram? No ale, ak sedíte dvadsať minút pri stole a potom vám niekto vsunie pod nos RESERVE??? Bežný postup? Tak tomu hovorím sila. A čo na záver? "Tu je dnes rozlúčkový večer, tu sa bude veľa piť, takže..." Hm? Vypadnite? Lebo nevyzeráte na to, že máte tisíce?
Tak sme sa zdekovali... Ale náladu sme si pokaziť nenechali. Celkové prostredie a kvalitná hudba vytvárajú pocit skutočne príjemne stráveného večera, no len do chvíle, kým si niečo neobjednáte. Alebo sa natiahnite do Versaceho, majte cez tridsať a prachatého priateľa a myslím že aj keby ste si sadli len s minerálkou, nikomu to prekážať nebude. O tom to bohužiaľ väčšinou je. Ešte že nie všetky podniky v Košiciach sú takéto a sem tam aj nás, drzých, chudobných študákov obslúži aj sympatický personál s ľudským prístupom.
Autor: kiw
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
