ich informovala ministerka pôdohospodárstva Zdenka Kramplová minulý týždeň vo Viničkách.
VINIČKY. Maďari sú nateraz ochotní uznať len štyri tokajské obce na slovenskej strane! Slovenskí vinohradníci sú pobúrení.
Maďari prvýkrát s "kompromisom"
Kramplová vinohradníkom povedala, že rokovania predchádzajú podpísaniu medzištátnej dohody medzi Maďarskom a Slovenskom. Cieľom je "usporiadanie vzťahov, ktoré sa dlho neriešili." Avizovala, že na slovenskej strane Tokaja bude "ešte v priebehu tohto polroka stretnutie s ministrom pôdohospodárstva Maďarska." Skonštatovala, že ani Maďari už nespochybňujú, že Tokaj je "jeden región." Tomu ale predchádzajú rokovania slovenských a maďarských expertov. Konajú sa každé dva týždne.
Marieta Okenková, generálna riaditeľka sekcie zahraničnej koordinácie na ministerstve informovala, že ostatné sa konalo v ten istý deň v Tokaji: "Prvýkrát dali čosi konštruktívne na stôl, keď priznali, že sú problémy aj na maďarskej strane a nie všetky vinice a hony možno považovať za tokajské." Kompromis je podľa nej to, že navrhli vytvoriť jednu "uzavretú integrovanú Tokajskú oblasť, ktorá by sa na maďarskej ani slovenskej nerozširovala." Problémom naďalej zostáva uznanie celej výmery slovenskej časti Tokaja.
Boj o výmeru
Maďari vychádzajú z historického princípu, kým Slováci z vedeckého. Oni sa odvolávajú na historické územia, my na vedecké dôkazy o tokajských honoch. Požadujeme uznať 908 ha ako je v registri vinohradov. Prvý prelom nastal pri podpise medzirezortnej dohody o kultúrnom a historickom dedičstve Tokaja pred zápisom do UNESCO. Podpísal ju exminister Zsolt Simon s maďarským kolegom v roku 2004. Hovorí ale len o 565 ha.
Kramplová označila dohodu za "strašnú chybu", lebo maďarskí vyjednávači "tlačia, že je to právny, záväzný dokument." Podľa nej bude úspechom, "keď uhráme niečo medzi 565 a 900 ha." Okenková povedala, že Maďari sa už konečne nebránia vedecky zistiť, ktoré "vinohrady spĺňajú požiadavky na tokajské hony". Po ostatnom rokovaní sú ochotní pripustiť aj "štvrtú tokajskú obec Veľkú Tŕňu."
Naštvaní vinohradníci
To naštartovalo vinohradníkov. Každý vie, že na Slovensku je tokajských obcí sedem. Pavel Eftimov zo Združenia vinárov to považuje za "neprijateľné." Poukazuje na iný meter pre Tokaj v Maďarsku a na Slovensku. Kým Maďari chcú pevnú výmeru, od Slovenska žiadajú ústupky.
Ministerka pripomenula dohodu z roku 2004 o 565 ha. Okenková povedala, že najnovšia "ponuka" je 650 ha: "Je na nás, či chcem ísť ďalej." Naznačila, že "teoreticky môže byť ešte jedna obec." Uznanie všetkých siadmich obcí považuje za "nereálne a sci-fi."
Mária Macíková zo spoločnosti Tokaj vín zopakovala, že "oni len poukazujú na naše číslo, ale svoje nedali." M. Haburovú, ktorá zastupuje asi tisícku menších tokajských vinohradníkov zaujímalo, "ktorý politik bude mať odvahu povedať majiteľom vinohradov, že zo dňa na deň ich hrozno ani víno už nie je tokajské." Dodala, že "my sa cítime takí istí občania EÚ ako maďarskí vlastníci tokajských honov." Starosta Čerhova P. Balogh protestoval: "Nemám z toho dobrý pocit."
Kramplová: Dohoda alebo latentný stav
Kramplová uviedla, že sú len dve možnosti: "Buď latentný stav alebo dohoda." Naznačila, že chce vec vyriešiť "aby sme sa niekde stretli." Chybou podľa nej bolo, že po podpise dohody o 565 ha sa dlho nič nedialo. Zmenil to až jej predchodca Jureňa, keď zrušil vyhlášku o 565 hektároch a v registri vinohradov tak naďalej zostalo spomínaných 908 ha. Slovensko a Maďarsko sa k "ponuke" na 650 ha opäť stretnú. Podľa Okenkovej "máme 2 týždne na premyslenie."
História verzus veda
Tokajská oblasť kedysi nebola presne vymedzená. Zahŕňala 21 miest pestovania viniča, z ktorých časť mesta Slovenského Nového Mesta a celý kataster Malej Tŕne sa nachádza na Slovensku. Zákon, v ktorom boli presne uvedené mestá a dediny tokajskej oblasti, vydali 17. decembra 1908. V ňom je už 31 miest a dedín, teda o 10 viac ako v roku 1893. Z nich sú dnes na Slovensku Viničky, Malá Tŕňa a Slovenské Nové Mesto.
Zákon z roku 1908 bol plne uznávaný maďarskými úradmi až do roku 1958. Mnoho vinohradov na slovenskom území totiž patrilo cirkevným úradom a maďarským štátnym občanom. Tí úrodu hrozna speňažovali po prevezení do Maďarska vo forme tokajských vín. V rokoch 1939 až 1945 bola celá časť tokajskej oblasti na území Slovenska pod správou Maďarska.
Kým Maďari stavajú na tomto historickom princípe, Slováci na vedeckom. Vychádzajú z výskumov Štátnej výskumnej stanice v Malej Tŕni, ktorá vznikla v roku 1924. Zaoberala sa sledovaním odrôd pre tokajskú oblasť, určovala nové vhodné viničné trate, sledovala klimatické a pôdne podmienky v slovenskej časti tokajskej oblasti. V roku 1959 nadobudol platnosť zákon 4/59 O rozvoji tokajskej vinohradníckej oblasti na Slovensku. Naň nadväzovala vyhláška Povereníctva pôdohospodárstva a lesného hospodárstva. Ňou sa určovali miesta a hony, na ktorých sa môže pestovať hrozno na výrobu tokajských vín. Celková plocha vinohradov v tokajskej oblasti na Slovensku bola 703 ha. Zahŕňala 7 obcí - Viničky, Malá Tŕňa, Veľká Tŕňa, Slovenské Nové Mesto, Černochov, Bara a Čerhov. V následnom registri vinohradov je aktuálne 908 ha.
Podobne v Maďarsku bolo vydané spoločné nariadenie ministra poľnohospodárstva a potravinárskeho priemyslu o vykonaní nariadenia s mocou zákona z roku 1959 o hospodárení s ovocím a zeleninou.
(podľa www.wikipedia.sk)
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
