prináša rôzne tabu a mamy, aby ich deťom zjemnili, zvykli ráno na prvú pôstnu nedeľu rozvešať po záhradách praclíky, aby drobcom urobili radosť s vysvetlením: pečivko nosí líštička. Záhradné darcovstvo má pokračovanie - z čias príchodu nemeckých kolonistov trvá i na Slovensku tradícia veľkonočných zajačikov - dobrým deťom nosia vo Veľkom týždni sladkosti.

Pôstna líška má vo veľkonočnom zajacovi symbolického spojenca: tradície ho označujú za malého, ale múdreho tvora a symbol plodnosti. Zajko nemá viečka, a keď spí, jeho očká smerujú nahor, čo symbolizuje pohľad k nebu a bdelosť. Kým učeníci v Getsemane spali, zajko bdel a od slávneho maliara Tiziana sa mu dostalo sa cti sedieť v utešenom bielom kožúšku na slávnom obraze z roku 1576 priam pri nohách Madony. Zajko je mýtickým zvieratkom oddávna - v ázijských horoskopoch ho považujú za šťastné znamenie a má svoje miesto i na nebi - pri nohách superlovca Orióna nájdeme súhvezdie Zajaca, ktorý nebeského poľovníka sprevádza vedno so súhvezdiami Veľkého a Malého psa.

Sviatočná fauna Veľkej noci má aj ďalšieho typického predstaviteľa barančeka. Pre izraelské kmene bol už pred Kristom znakom príslušnosti ku stádočku Hospodina, ako dokumentuje i slávny žalm - Hospodin je môj pastier... Vzkriesený Ježiš má v kresťanských symboloch triumfálnu podobu barančeka s víťaznou zástavou. Aj ovčie mláďa má svoju pozíciu na oblohe: v súhvezdí Barana, ktoré je spomienkou na legendárneho zlatého záchranárskeho barana. Ten pred obetovaním bohom ratoval Frixa a Hellé - deti bohyne oblakov Nefelé a kráľa Atamanta a v horoskopoch je to silné znamenie Barana, ktoré prináša jar.

Práve preto sú zajac i baranček neodmysliteľnými symbolickými súčasťami veľkonočných sviatkov a všetky figúrky, či už koláčové, čokoládové, pohľadnicové alebo suvenírové svojsky a dnes i skomercionalizovane iba reagujú na pradávne tradície zdedené po predošlých generáciách.

Autor: eb

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.