zdravotné problémy, jogu cvičí jeden a pol hodiny denne, pričom si desať minút postojí aj na hlave. Okrem toho sa venuje hŕbe ďalších koníčkov.
VRANOV NAD TOPĽOU. Do prvého kontaktu s jogou sa dostal cez kamaráta, ktorý mu doniesol jogínske postoje obkreslené z nemeckého časopisu. Pavol Dziak tieto asány vyskúšal a ako gymnastovi mu nerobili problém. Tak sa začal o jogu viac zaujímať. V roku 1969 uverejnil vo Vranovských novinách príspevok o joge, no nielen to. „Medzitým som uverejnil aj jednu polonahú krásku. Zavolali ma preto k ideologickému tajomníkovi a ten mi povedal, že také niečo by som ako šéfredaktor nemal dávať do novín," spomína čulý sedemdesiatnik, ktorému vytkli aj jogu: „Potom povedal, a to nemal z vlastnej hlavy, že nesmiem toto propagovať, lebo je to buržoázne náboženstvo, ktoré bráni revolučnosti robotníckej triedy. A mal pravdu. Preto v Indii nikdy nebude socialistická revolúcia."
Cez Svit do Vranova
S gymnastikou začal P. Dziak ešte ako prváčik doma v Trebišove. Bolo to za Slovenského štátu, cvičilo sa v gardovni. Malý Paľko mal nielen talent na športy, ale aj dar reči. Jeho mama bola katolíčka, otec gréckokatolík. „Pretože vo mne videli talent, každý chcel, aby som išiel buď za farára, alebo za popa." Lenže prišiel socializmus a Pavol Dziak išiel študovať do Svitu chémiu. Po škole mal nastúpiť do Chemlonu Humenné, ale ten ešte nestál. „Išiel som teda do Chemka Strážske, kde som bol jeden deň zamestnancom. Kádrovčík akurát telefonoval s Bukózou, ktorá sa práve otvárala a hovorili mu, že potrebujú jedného vyštudovaného chemika. Takto som sa ocitol vo Vranove."
Pri chémii nezostal
Chémii sa v rozbiehajúcej celulózke dlho nevenoval. Nemali nikoho na kultúru, tak sa na to podujal. S ochotníckym divadlom mal už totiž bohaté skúsenosti zo Svitu. Neskôr rozbehol noviny a žurnalistom ostal celý život. A po celý čas sa venoval joge. „Joga je najslobodnejšie cvičenie. Človek nadobúda hlavne psychické sily. Tie zdravotné účinky sa dostavia tiež," hovorí nestarnúci jogín, ktorý stál aj pri zrode slovenskej plaveckej federácie v Prešove. Pláva dodnes a hovorí, že vo svojej kategórii nemá s kým poriadne súperiť, s výnimkou Milana Kručaya. V mladosti pričuchol aj k zápaseniu. Mal aj olympijské ambície. No ako hovorí, v roku 1954 prehral rozhodujúci zápas s Atillom Borisom, lebo neudržal nervy na uzde a natrhol si svaly.
Sila, sex a svedomie
Dnes je pán Dziak na dôchodku. Stále je mimoriadne aktívny, športuje, privyrába si ako exekučný doručovateľ. Pestuje figy, má aj záhumienok vo Vranove nad Topľou, kde trávi väčšinu času. „Ja nemám nepriateľov, mám len závistlivcov, všetkým som odpustil. Moje základné krédo je, že netreba dlho žiť, ale každý deň dobre. A mojím mottom je sila, sex, svedomie," dodáva Pavol Dziak.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
