dedinky na Zamagurí.
SPIŠSKÉ HANUŠOVCE. Modrý štít s dvoma striebornými sekerami s ondrejskými krížmi a mlynským želiezkom, nad ktorým je ruka s husacím brkom položená na rytierskej prilbe. Takto vyzerá oficiálny erb mnohopočetnej rodiny Trebuňovcov. Pred ôsmimi rokmi tento erb schválila heraldická komisia.
Nápad priniesol brat
"S nápadom urobiť vlastný erb prišiel môj brat. Sme veľká rodina. Brat nechal urobiť aj rodostrom. Podľa neho sme zistili, že hoci sme v rodine nemali šľachticov, mali sme kopec výnimočných ľudí. Aj preto sme sa rozhodli, že si necháme urobiť vlastný erb," vysvetlil dôvod 43-ročný J. Trebuňa. O tom, že rodinný klan je mnohonásobne rozvetvený svedčí fakt, že on sám pochádza zo siedmich súrodencov. Všetci úspešne vyštudovali vysoké školy. "V rodine máme 15 lekárov. Ja som vyštudovaný stavebný inžinier," pochválil sa starosta.
Richtárske tradície
Jednotlivé symboly v erbe Trebuňovcov tam nie sú len tak pre nič za nič. Sekery a mlynské želiezko značia, že v rodine existovali tesárske tradície. Ruka s brkom pripomína tradíciu vzdelanosti a richtárstva. Práve posledne menovaná tradícia je u Trebuňovcov hlboko zakorenená. "Už môj pra-pradedo bol v dedine richtárom. Ja som starostom od roku 1992. Nik to vtedy nechcel robiť, tak som to zobral," vysvetľuje prvý muž Spišských Hanušoviec.
Nemôže ho používať hocikto
Hoci erb pre rodinu Trebuňovcov oficiálne schválil štátny orgán, používať ho nemôže hocikto. "Erb môžu používať len rodinní príslušníci s priezviskom Trebuňa. To znamená, že všetci moji súrodenci, aj keď sa sestry vydajú. Môžu ho používať aj ich deti, ale len s menom Trebuňa. Právo použitia zaniká, keď sa napríklad moja dcéra vydá," vysvetlil Zamagurčan.
Erb sa môže objaviť napríklad v korešpondencii na listovom papieri, v exlibrisoch či pečiatkach a aj na majetku rodiny. A čo keď si niekto erb prisvojí neprávom? Ako sa píše v heraldickej listine, podľa starého erbového práva bude vystavený posmechu a opovrhnutiu.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
